Petro Ján

Krídla patria vtákom, kúzla bohom, kvety prírode a láska nám. Veľa veci sa robiť nesluší, ktoré nás robili šťastnými... Občas sa karta obráti, niekto sa niekde zatúla a niekto sa nikdy nevráti.

Odovzdávam posolstvo mne vštepené mojimi rodičmi svojim deťom, vnukovi a vám prostredníctvom riadkov tejto zbierky. Život beriem taký, aký je... nevybral som si ho, ale musím ho žiť“. Skomercionalizovaná doba, nevraživosť medzi ľuďmi, uponáhľanosť, egoizmus, dennodenné klamstvá, ktoré sa stávajú samozrejmou pravdou v ďalší deň... a tak ďalej... Ďakujem však Bohu za to, že mám právo s tým nesúhlasiť. „Kabát smútku je v záložni a dáždnik žiaľu s ním“... spieva Janko Lehotský...

Po dvoch rokoch vychádza tretí titul, ktorý v sebe schováva osobné, autentické výpovede. Autor po troške odhaľuje svoje súkromie, priamočiaro, niekedy so svojim cynizmom a sarkazmom, na druhej strane však s úprimnosťou a ľudskosťou, danou len jemu....