Dušan Janák strana 2 z 2

Robert Ruark vo svojom poslednom a najúspešnejšom románe Medárky (1965) stvárnil skúsenosti z vlastnej novinárskej praxe, zážitky z ciest po Afrike a z vojenskej služby v námorníctve počas druhej svetovej vojny. Prináša životný príbeh úspešného amerického spisovateľa a novinára Aleca Barra, ktorý za pracovné úspechy draho platí – dvoma stroskotanými manželstvami, nenaplnenou láskou a napokon zákernou nevyliečiteľnou chorobou. Autor dáva do protikladu Barrove úspechy v literatúre s prehlbujúcou sa duševnou krízou a so zhoršujúcim sa zdravím. Aleca Barra vykresľuje ako schopného a ambiciózneho muža, patriaceho všetkým a zároveň nikomu. Ďalším kontrastom je jeho rastúce bohatstvo a zároveň neschopnosť skutočného dialógu s ľuďmi vo svojom okolí, najmä so ženami. Obraz medára a medárok, ktorý autor premieta aj do názvu románu, má hlboký symbolický význam. Aleca Barra a americké ženy síce stotožňuje s jazvecom medárom, no pritom si uvedomuje, že sám život zobral na seba podobu tohto nebezpečného zvieraťa. Život inštinktívne útočí človeku na slabiny, a potom ho len tak z pasie zabíja. Hoci od vzniku Ruarkových Medárok už uplynulo niekoľko desaťročí, nepochybne aj dnes zaujmú svojou večne aktuálnou témou a bravúrnym štýlom, vďaka ktorému Ruarkovo dielo neraz prirovnávajú k spisovateľskému majstrovstvu Ernesta Hemingwaya. Z anglického originálu The Honey Badger (Fawcet Publictions, Inc., London 1965) preložil Dušan Janák.

Robert Ruark vo svojom poslednom a najúspešnejšom románe Medárky (1965) stvárnil skúsenosti z vlastnej novinárskej praxe, zážitky z ciest po Afrike a z vojenskej služby v námorníctve počas druhej svetovej vojny. Prináša životný príbeh úspešného amerického spisovateľa a novinára Aleca Barra, ktorý za pracovné úspechy draho platí – dvoma stroskotanými manželstvami, nenaplnenou láskou a napokon zákernou nevyliečiteľnou chorobou. Autor dáva do protikladu Barrove úspechy v literatúre s prehlbujúcou sa duševnou krízou a so zhoršujúcim sa zdravím. Aleca Barra vykresľuje ako schopného a ambiciózneho muža, patriaceho všetkým a zároveň nikomu. Ďalším kontrastom je jeho rastúce bohatstvo a zároveň neschopnosť skutočného dialógu s ľuďmi vo svojom okolí, najmä so ženami. Obraz medára a medárok, ktorý autor premieta aj do názvu románu, má hlboký symbolický význam. Aleca Barra a americké ženy síce stotožňuje s jazvecom medárom, no pritom si uvedomuje, že sám život zobral na seba podobu tohto nebezpečného zvieraťa. Život inštinktívne útočí človeku na slabiny, a potom ho len tak z pasie zabíja. Hoci od vzniku Ruarkových Medárok už uplynulo niekoľko desaťročí, nepochybne aj dnes zaujmú svojou večne aktuálnou témou a bravúrnym štýlom, vďaka ktorému Ruarkovo dielo neraz prirovnávajú k spisovateľskému majstrovstvu Ernesta Hemingwaya. Z anglického originálu The Honey Badger (Fawcet Publictions, Inc., London 1965) preložil Dušan Janák.

Co se sociologickými klasiky na prahu nového tisíciletí? Jaká je role a význam prvorepublikového sociologa I. A. Bláhy pro konstituování sociologie v Čechách a v čem leží těžiště jeho koncepce? Je kritika a hodnocení společenských jevů legitimní součástí vědecké aktivity nebo jde v nejlepším případě o mimovědeckou aktivitu vědců? Hledání odpovědí na tyto tři otázky je základem tří částí práce, zabývající se sociologií Inocence Arnošta Bláhy (1879 - 1960), zakladatele brněnské sociologie a jednoho z klasiků tohoto oboru v Čechách. Přiblížení Bláhova místa v dobovém kontextu se drží rozlišení jeho teoretického a institucionálního významu pro českou sociologii. Možnost aktualizace Bláhovy sociologie autor spatřuje v jeho sociologické angažovanosti. Ta je interpretována jako pokus o revizi naturalistických pozitivistických nároků na sociologii a jako stále aktuální příspěvek k řešení problematiky postulátů nehodnotící vědy, které se v sociologii objevují od jejích počátků až do současnosti.