Ivan Jančár strana 2 z 2

Publikácia je monografiou slovensko-austrálskej výtvarníčky Nataše Floreanovej.

Miroslav Cipár vo svojich obrazoch nerieši veľké spoločenské témy, sú to však veľké, hoci pre niekoho aj ťažko postrehnuteľné témy individuality. Nie sú to obrazy žijúce len zo svojej farby a tvaru. Bráni sa proti tomu, že umenie nutne musí byť výrazom doby, tak ako ani výrazná individualita nemusí byť podriadená dobe. Táto skutočnosť je pri pohľade na maliarsku tvorbu Miroslava Cipára jednou z najzásadnejších. Bez obáv prechádza spektrom výtvarného umenia druhej polovice dvadsiateho a prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia. Ak má pocit, že niekde a niekedy ostalo niečo nedopovedané a poskytuje možnosti ďalšieho skúmania, vytvára nové obrazy bez ohľadu na to, či sa to zdá byť momentálne aktuálne alebo nie. V Cipárových obrazoch je vždy niečo pod niečím a niečo za niečím. A vnímavejší cítia, že ešte aj niečo medzitým. Pre Miroslava Cipára je dôležitú aj vizuálnosť, silný výraz obrazu, ktorý si divák hneď zapamätá, či autorovými slovami „farebná senzácia.“ Napriek tomuto vizuálnemu účinku Miroslav Cipár vytvára obrazy, ktoré viac oslovujú ducha ako zrak. Rozmach jeho tvorby, ktorý v poslednej dobe nastal, je sčasti dokumentovaný aj v tejto publikácií. V ateliéri nachádzam pri svojich návštevách ďalšie a ďalšie nové obrazy Miroslava Cipára, ktorý, ako som už napísal, má rád výzvy a nám udivujúcim spôsobom už neponúka len svoje ilustrácie, grafiky, značky, logá, kaligrafické diela ale svoje obrazy, ktoré nám za neho hovoria: „Som Maliar.“

Miroslav Cipár vo svojich obrazoch nerieši veľké spoločenské témy, sú to však veľké, hoci pre niekoho aj ťažko postrehnuteľné témy individuality. Nie sú to obrazy žijúce len zo svojej farby a tvaru. Bráni sa proti tomu, že umenie nutne musí byť výrazom doby, tak ako ani výrazná individualita nemusí byť podriadená dobe. Táto skutočnosť je pri pohľade na maliarsku tvorbu Miroslava Cipára jednou z najzásadnejších. Bez obáv prechádza spektrom výtvarného umenia druhej polovice dvadsiateho a prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia. Ak má pocit, že niekde a niekedy ostalo niečo nedopovedané a poskytuje možnosti ďalšieho skúmania, vytvára nové obrazy bez ohľadu na to, či sa to zdá byť momentálne aktuálne alebo nie. V Cipárových obrazoch je vždy niečo pod niečím a niečo za niečím. A vnímavejší cítia, že ešte aj niečo medzitým. Pre Miroslava Cipára je dôležitú aj vizuálnosť, silný výraz obrazu, ktorý si divák hneď zapamätá, či autorovými slovami „farebná senzácia.“ Napriek tomuto vizuálnemu účinku Miroslav Cipár vytvára obrazy, ktoré viac oslovujú ducha ako zrak. Rozmach jeho tvorby, ktorý v poslednej dobe nastal, je sčasti dokumentovaný aj v tejto publikácií. V ateliéri nachádzam pri svojich návštevách ďalšie a ďalšie nové obrazy Miroslava Cipára, ktorý, ako som už napísal, má rád výzvy a nám udivujúcim spôsobom už neponúka len svoje ilustrácie, grafiky, značky, logá, kaligrafické diela ale svoje obrazy, ktoré nám za neho hovoria: „Som Maliar.“

Do rúk sa nám dostáva v tlačiarenskej černi vyvedená Slovenská grafika 20. storočia autorov Zuzany Böhmerovej a Ivana Jančára. Väčšiu časť knihy tvorí chronológia vývoja slovenskej grafiky doplnená 242 reprodukciami vystavovaných diel rovnomennej výstavy. V menšej časti nájdeme medailóny vyše štyristo umelcov venujúcich sa grafickým technikám s ukážkou ich diela. Redakčne je kniha precízne pripravená, zvolená grafická úprava zaujme na slovenské pomery vydareným moderným dizajnom.

Mira Haberernová študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu (1953-1957) a v štúdiách pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1957-1963), v roku 1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Postupne objavovala čaro abstrakcie so sálajúcou energiou zobrazovania prežitého. Patrila k výrazným predstaviteľkám Novej figurácie s príklonom k neosurrealistickým tendenciám, stávala sa akceptovanou autorkou, jednu z jej výstav otváral aj jeden z dobových najvýznamnejších teoretikov Pierre Restany. Priestorom na prezentáciu tvorby sa pre ňu stali predovšetkým Bratislavské Konfrontácie. Od roku 1965 sa v jej tvorbe objavuje figúra, zámerne deformovaná, plastická a vo svojom ponímaní často aj groteskná. Už počas štúdií v šesťdesiatych rokoch 20. storočia – v uvoľnenej spoločenskej situácii – sa Mira Haberernová formovala ako nonkonformná výtvarníčka so špecifickým antiestetizujúcim výtvarným prejavom. Stala sa autorkou, ktorá sa mimoriadne rýchlo začala presadzovať aj v medzinárodnom kontexte. V začiatkoch „normalizácie“ v roku 1972 ju vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov so zákazom vystavovania aj nakupovania jej diel do zbierok múzeí či galérií. Tento zákaz ju nezlomil, jej silný ľudský aj umelecký príbeh pokračoval v nájdení nových podôb umenia a presunutí ťažiska tvorby viac k úžitkovému umeniu, čo jej v nasledujúcich desaťročiach pomáhalo prežiť. Tvorba Miry Haberernovej zo šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov ostala uzatvorená v privátnych priestoroch a paradoxne sa tak vo veľkej miere, neporovnateľnej s inými výtvarníkmi, zachovala. Haberernová, tiež na rozdiel od iných, však zostala „zabudnutá“ aj po roku 1989. Veľké výstavy neoficiálnych autorov sa u nás, nakoniec, začali realizovať aj tesne pred nežnou revolúciou a po revolúcii výtvarná kritika postupne zmapovala tvorbu takmer všetkých výrazných osobností neoficiálnej scény, nie však Haberernovej. Jej dielu sa až pred dvoma rokmi začal venovať Richard Gregor (komorná výstava v Galérii Cypriána Majerníka a vydanie publikácie Haberernovej oko. Post-informálna figurácia v slovenskom výtvarnom umení 60. rokov 20. storočia).

Do rúk sa nám dostáva v tlačiarenskej černi vyvedená Slovenská grafika 20. storočia autorov Zuzany Böhmerovej a Ivana Jančára. Väčšiu časť knihy tvorí chronológia vývoja slovenskej grafiky doplnená 242 reprodukciami vystavovaných diel rovnomennej výstavy. V menšej časti nájdeme medailóny vyše štyristo umelcov venujúcich sa grafickým technikám s ukážkou ich diela. Redakčne je kniha precízne pripravená, zvolená grafická úprava zaujme na slovenské pomery vydareným moderným dizajnom.

Monografia venovaná Alexovi Mlynárčikovi prináša fascinujúci príbeh života a umenia jedného z najzaujímavejších umelcov našej výtvarnej scény. Umelca, ktorého poznali skôr v zahraničí než na Slovensku a ktorého diela možno nájsť v mnohých známych svetových galériách či múzeách. Publikácia predstavuje Mlynárčikovu tvorbu s bohatým obrazovým materiálom jeho aktivít uskutočnených či už v prírode, alebo interiéroch, doma i v zahraničí. Nezabudnuteľné sú jeho Dni radostí, Evina svadba, v spolupráci s Pierrom Restanym Kráľovstvo Argillia, Juniáles... - diela, ktoré vždy boli aj zostali poctou jednoduchému človekovi.

Do rúk sa nám dostáva v tlačiarenskej černi vyvedená Slovenská grafika 20. storočia autorov Zuzany Böhmerovej a Ivana Jančára. Väčšiu časť knihy tvorí chronológia vývoja slovenskej grafiky doplnená 242 reprodukciami vystavovaných diel rovnomennej výstavy. V menšej časti nájdeme medailóny vyše štyristo umelcov venujúcich sa grafickým technikám s ukážkou ich diela. Redakčne je kniha precízne pripravená, zvolená grafická úprava zaujme na slovenské pomery vydareným moderným dizajnom.

Miroslav Cipár vo svojich obrazoch nerieši veľké spoločenské témy, sú to však veľké, hoci pre niekoho aj ťažko postrehnuteľné témy individuality. Nie sú to obrazy žijúce len zo svojej farby a tvaru. Bráni sa proti tomu, že umenie nutne musí byť výrazom doby, tak ako ani výrazná individualita nemusí byť podriadená dobe. Táto skutočnosť je pri pohľade na maliarsku tvorbu Miroslava Cipára jednou z najzásadnejších. Bez obáv prechádza spektrom výtvarného umenia druhej polovice dvadsiateho a prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia. Ak má pocit, že niekde a niekedy ostalo niečo nedopovedané a poskytuje možnosti ďalšieho skúmania, vytvára nové obrazy bez ohľadu na to, či sa to zdá byť momentálne aktuálne alebo nie. V Cipárových obrazoch je vždy niečo pod niečím a niečo za niečím. A vnímavejší cítia, že ešte aj niečo medzitým. Pre Miroslava Cipára je dôležitú aj vizuálnosť, silný výraz obrazu, ktorý si divák hneď zapamätá, či autorovými slovami „farebná senzácia.“ Napriek tomuto vizuálnemu účinku Miroslav Cipár vytvára obrazy, ktoré viac oslovujú ducha ako zrak. Rozmach jeho tvorby, ktorý v poslednej dobe nastal, je sčasti dokumentovaný aj v tejto publikácií. V ateliéri nachádzam pri svojich návštevách ďalšie a ďalšie nové obrazy Miroslava Cipára, ktorý, ako som už napísal, má rád výzvy a nám udivujúcim spôsobom už neponúka len svoje ilustrácie, grafiky, značky, logá, kaligrafické diela ale svoje obrazy, ktoré nám za neho hovoria: „Som Maliar.“