Ivan Jančár

Koncom šesťdesiatych rokov sa v tvorbe Kolomana Sokola, významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorá svojím umeleckým a humanistickým posolstvom výrazne prekročila hranice Slovenska, začína posledná tvorivá etapa. Zmena jeho myslenia aj výtvarného rukopisu je zásadná. Už netúži po formálnej dokonalosti, akoby ho už tvaroslovie, kompozícia či priestor prestali zaujímať. Dôležitejšia je atmosféra, zobrazovanie dôležitých momentov a duševného stavu. Kolekcia osemnástich diel zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré vznikali od roku 1968 do roku 1993, je kvalitatívne vyrovnaná a je výberom toho najlepšieho, čo umelec v tomto období vytvoril. Vydanie publikácie podporil Fond na podporu umenia

Milan Dobeš je zriedkavým prípadom slovenského umelca, ktorý sa etabloval na medzinárodnej výtvarnej scéne už v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Po ranom období ovplyvnenom impresionizmom a zameranom na motívy Bratislavy sa vo svojom "modrom? období orientuje na výdobytky francúzskej moderny, sústreďuje sa na autonómnosť obrazovej plochy a jej jednotlivých štruktúr. od polovice šesťdesiatych rokov sa naplno venuje konštruktivistickej tvorbe, skúma problematiku svetla a pohybu. Svoje umelecké krédo zhŕňa do dvoch manifestov: O svetle a pohybe (1967) a O dynamickom konštruktivizme (1988). Čoskoro sa stáva jedným z najvýznamnejších predstaviteľom konštruktivizmu a kinetizmu na svete. The Nedbalka Gallery has managed to build a rather extensive collection of works by this extraordinary artist. The collection provides a comprehensive overwiev of artist´s individual creativperiods and fundamental tendencies and directions of his body of work.

Mira Haberernová študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu (1953-1957) a v štúdiách pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1957-1963), v roku 1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Postupne objavovala čaro abstrakcie so sálajúcou energiou zobrazovania prežitého. Patrila k výrazným predstaviteľkám Novej figurácie s príklonom k neosurrealistickým tendenciám, stávala sa akceptovanou autorkou, jednu z jej výstav otváral aj jeden z dobových najvýznamnejších teoretikov Pierre Restany. Priestorom na prezentáciu tvorby sa pre ňu stali predovšetkým Bratislavské Konfrontácie. Od roku 1965 sa v jej tvorbe objavuje figúra, zámerne deformovaná, plastická a vo svojom ponímaní často aj groteskná. Už počas štúdií v šesťdesiatych rokoch 20. storočia – v uvoľnenej spoločenskej situácii – sa Mira Haberernová formovala ako nonkonformná výtvarníčka so špecifickým antiestetizujúcim výtvarným prejavom. Stala sa autorkou, ktorá sa mimoriadne rýchlo začala presadzovať aj v medzinárodnom kontexte. V začiatkoch „normalizácie“ v roku 1972 ju vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov so zákazom vystavovania aj nakupovania jej diel do zbierok múzeí či galérií. Tento zákaz ju nezlomil, jej silný ľudský aj umelecký príbeh pokračoval v nájdení nových podôb umenia a presunutí ťažiska tvorby viac k úžitkovému umeniu, čo jej v nasledujúcich desaťročiach pomáhalo prežiť. Tvorba Miry Haberernovej zo šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov ostala uzatvorená v privátnych priestoroch a paradoxne sa tak vo veľkej miere, neporovnateľnej s inými výtvarníkmi, zachovala. Haberernová, tiež na rozdiel od iných, však zostala „zabudnutá“ aj po roku 1989. Veľké výstavy neoficiálnych autorov sa u nás, nakoniec, začali realizovať aj tesne pred nežnou revolúciou a po revolúcii výtvarná kritika postupne zmapovala tvorbu takmer všetkých výrazných osobností neoficiálnej scény, nie však Haberernovej. Jej dielu sa až pred dvoma rokmi začal venovať Richard Gregor (komorná výstava v Galérii Cypriána Majerníka a vydanie publikácie Haberernovej oko. Post-informálna figurácia v slovenskom výtvarnom umení 60. rokov 20. storočia).

Monografia venovaná Alexovi Mlynárčikovi prináša fascinujúci príbeh života a umenia jedného z najzaujímavejších umelcov našej výtvarnej scény. Umelca, ktorého poznali skôr v zahraničí než na Slovensku a ktorého diela možno nájsť v mnohých známych svetových galériách či múzeách. Publikácia predstavuje Mlynárčikovu tvorbu s bohatým obrazovým materiálom jeho aktivít uskutočnených či už v prírode, alebo interiéroch, doma i v zahraničí. Nezabudnuteľné sú jeho Dni radostí, Evina svadba, v spolupráci s Pierrom Restanym Kráľovstvo Argillia, Juniáles... - diela, ktoré vždy boli aj zostali poctou jednoduchému človekovi.

Monografia venovaná Alexovi Mlynárčikovi prináša fascinujúci príbeh života a umenia jedného z najzaujímavejších umelcov našej výtvarnej scény. Umelca, ktorého poznali skôr v zahraničí než na Slovensku a ktorého diela možno nájsť v mnohých známych svetových galériách či múzeách. Publikácia predstavuje Mlynárčikovu tvorbu s bohatým obrazovým materiálom jeho aktivít uskutočnených či už v prírode, alebo interiéroch, doma i v zahraničí. Nezabudnuteľné sú jeho Dni radostí, Evina svadba, v spolupráci s Pierrom Restanym Kráľovstvo Argillia, Juniáles... - diela, ktoré vždy boli aj zostali poctou jednoduchému človekovi.

Monografia venovaná Alexovi Mlynárčikovi prináša fascinujúci príbeh života a umenia jedného z najzaujímavejších umelcov našej výtvarnej scény. Umelca, ktorého poznali skôr v zahraničí než na Slovensku a ktorého diela možno nájsť v mnohých známych svetových galériách či múzeách. Publikácia predstavuje Mlynárčikovu tvorbu s bohatým obrazovým materiálom jeho aktivít uskutočnených či už v prírode, alebo interiéroch, doma i v zahraničí. Nezabudnuteľné sú jeho Dni radostí, Evina svadba, v spolupráci s Pierrom Restanym Kráľovstvo Argillia, Juniáles... - diela, ktoré vždy boli aj zostali poctou jednoduchému človekovi.

Monografia venovaná Alexovi Mlynárčikovi prináša fascinujúci príbeh života a umenia jedného z najzaujímavejších umelcov našej výtvarnej scény. Umelca, ktorého poznali skôr v zahraničí než na Slovensku a ktorého diela možno nájsť v mnohých známych svetových galériách či múzeách. Publikácia predstavuje Mlynárčikovu tvorbu s bohatým obrazovým materiálom jeho aktivít uskutočnených či už v prírode, alebo interiéroch, doma i v zahraničí. Nezabudnuteľné sú jeho Dni radostí, Evina svadba, v spolupráci s Pierrom Restanym Kráľovstvo Argillia, Juniáles... - diela, ktoré vždy boli aj zostali poctou jednoduchému človekovi.

Publika doposiaľ neznámej časti tvorby Nataše Floreanovej, konkrétne odtlačky poklopov v rôznych mestách na celom svete. Nataša Floreanová je výtvarníčka, ktorá od roku 1968 pôsobí v Austrálii. Vyštudovala grafickú tvorbu na National Art School v Sydney a jej umelecký život bol s pribúdajúcimi rokmi čoraz pozoruhodnejší.

Miroslav Cipár vo svojich obrazoch nerieši veľké spoločenské témy, sú to však veľké, hoci pre niekoho aj ťažko postrehnuteľné témy individuality. Nie sú to obrazy žijúce len zo svojej farby a tvaru. Bráni sa proti tomu, že umenie nutne musí byť výrazom doby, tak ako ani výrazná individualita nemusí byť podriadená dobe. Táto skutočnosť je pri pohľade na maliarsku tvorbu Miroslava Cipára jednou z najzásadnejších. Bez obáv prechádza spektrom výtvarného umenia druhej polovice dvadsiateho a prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia. Ak má pocit, že niekde a niekedy ostalo niečo nedopovedané a poskytuje možnosti ďalšieho skúmania, vytvára nové obrazy bez ohľadu na to, či sa to zdá byť momentálne aktuálne alebo nie. V Cipárových obrazoch je vždy niečo pod niečím a niečo za niečím. A vnímavejší cítia, že ešte aj niečo medzitým. Pre Miroslava Cipára je dôležitú aj vizuálnosť, silný výraz obrazu, ktorý si divák hneď zapamätá, či autorovými slovami „farebná senzácia.“ Napriek tomuto vizuálnemu účinku Miroslav Cipár vytvára obrazy, ktoré viac oslovujú ducha ako zrak. Rozmach jeho tvorby, ktorý v poslednej dobe nastal, je sčasti dokumentovaný aj v tejto publikácií. V ateliéri nachádzam pri svojich návštevách ďalšie a ďalšie nové obrazy Miroslava Cipára, ktorý, ako som už napísal, má rád výzvy a nám udivujúcim spôsobom už neponúka len svoje ilustrácie, grafiky, značky, logá, kaligrafické diela ale svoje obrazy, ktoré nám za neho hovoria: „Som Maliar.“

Obrazová monografia jedného z najvýznamnejších súčasných slovenských maliarov. Bielik je netypický zjav na slovenskej výtvarnej scéne. Inšpirovaný nie je modernou, ale starou renesančnou a barokovou maľbou. Jeho magická realistická maľba diváka nenecháva ľahostajným, niekedy povznáša, inokedy šokuje. Výberom tém hraničí až so surrealizmom a čiernym humorom.

Obsiahly katalóg k rovnomennej medzinárodnej výstave je koncipovaný ako katalóg umeleckých máp od takmer 60 autorov krajín V4, s odkazmi, témami a návodmi na ich kritické čítanie".

Agnesa Sigetová vždy bola osobitým solitérom slovenskej výtvarnej scény. Jej vnútorná nezávislosť jej nikdy nedovolila prispôsobovať sa diktátom spoločnosti, vkusu, či módnym trendom, neskôr ani požiadavkám trhu. Do roku 1990 zažívala dlhé časové obdobia bez nemožnosti verejnej prezentácie. Začiatok 90. rokov je v jej tvorbe obdobím hľadania nových výrazových prostriedkov, príklonom k iným médiám, ale taktiež sústredenia sa na jednotlivé projekty. Jej napäté, vnútorne hlboké posolstvo o protipóloch jemnosti ľudského ducha čeliacemu neustálej vonkajšej agresii je neopakovateľným prínosom do rozvoja slovenského umenia 20. storočia. Jej celoživotná tvorba doposiaľ nebola podrobne zmapovaná. Vydanie publikácie o Agnesi Sigetovej výrazne napomohlo nielen objektívnemu zhodnoteniu jej tvorby, ale poukázalo aj na mimoriadné výtvarné kvality tejto autorky, svojou jedinečnosťou presahujúce hranice Slovenska. Obrazová časť obsahuje všetky jej významné diela zo zbierok slovenských galérií a múzeí, ako i súkromných zbierok. Kniha je vydaná dvojjazyčne, v slovenskom a anglickom jazyku.

Do rúk sa nám dostáva v tlačiarenskej černi vyvedená Slovenská grafika 20. storočia autorov Zuzany Böhmerovej a Ivana Jančára. Väčšiu časť knihy tvorí chronológia vývoja slovenskej grafiky doplnená 242 reprodukciami vystavovaných diel rovnomennej výstavy. V menšej časti nájdeme medailóny vyše štyristo umelcov venujúcich sa grafickým technikám s ukážkou ich diela. Redakčne je kniha precízne pripravená, zvolená grafická úprava zaujme na slovenské pomery vydareným moderným dizajnom.

Expressed in prints, paintings and drawings, Kállay’s metaphors of our fate assume the viewer’s fresh powers of unrestrained imagination. His entire work is inspired especially by the eternal human desire for knowledge and control over the world, encouraging man to fly, to discover the laws of nature, to penetrate the essence of insect life and birds’ nests, and based on the knowledge of these laws to project cathedrals and spires touching the heavens.