Tomáš Janura

Publikácia predstavuje piaty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaevidované. Predchádzajúce diely boli venované Liptovskej, Oravskej, Turčianskej a Zvolenskej stolici. V knihe venovanej Spišskej stolici bolo spracovaných 82 šľachtických sídiel, z toho 29 kaštieľov a 53 kúrií. V zozname štátom chránených pamiatok sa nachádza 21 kaštieľov a 18 kúrií. Heslá autori rozdelili podľa súčasného administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom pohľade na stav zachovania a okolitého urbanizmu sa ukázalo, že najhoršie dopadli Hôrka a Slovenská Ves, kde došlo k najväčšiemu úbytku objektov a znehodnoteniu urbanizmu v dôsledku novej výstavby a nezáujmu o chátrajúce objekty. Pozoruhodne sa dosiaľ udržala pomerne málo narušená urbanistická štruktúra Čenčíc, ktoré dnes tvoria miestnu časť Jánoviec. V poslednej dobe ožili turistickým ruchom aj z pohľadu laickej verejnosti pozabudnuté kaštiele v Bijacovciach a miestnej časti Žehry, Hodkovciach.

"Publikácia predstavuje tretí diel série, ktorej ambíciou je postupne zmapovať kaštiele a kúrie na celom území dnešného Slovenska v rámci bývalých historických regiónov stolíc. V každej knihe čitateľ nájde nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, o ktorých existencii dodnes málokto vôbec tušil. Predchádzajúce dva diely sa z tohto pohľadu zaoberali kaštieľmi a kúriami v Liptovskej a Oravskej stolici. V knihe venovanej Turčianskej stolici bolo spracovaných 66 šľachtických rezidencií, z toho 14 kaštieľov a 52 kúrií. V zozname štátom chránených pamiatok sa nachádza trinásť kaštieľov a iba jedenásť kúrií. Heslá autori rozdelili podľa súčasného administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom pohľade na stav zachovania a okolitého urbanizmu sa ukázalo, že najhoršie dopadli Dražkovce, Laclavá a Príbovce, kde došlo k najväčšiemu úbytku objektov a znehodnoteniu urbanizmu v dôsledku novej výstavby a nezáujmu o chátrajúce objekty. V súčasnej dobe hrozí úplný zánik kúrii v Malom Čepčíne. Takýto stav a postoj k historickým objektom vyvoláva dojem, že toľko deklarovaná priorita rozvoja cestovného ruchu je len formálna. "

„Hrad Blatnica – sprievodca po zrúcanine hradu“ prináša spracovanie najdôležitejších informácii o tomto hrade v pôsobivej a graficky príťažlivej forme. Plnofarebná brožúra obsahuje množstvo historických vyobrazení, teoretickú rekonštrukciu hradu v časoch jeho najväčšej slávy i výsledky súčasných výskumov. Vďaka názornému spracovaniu môže aj laik pochopiť zákonitosti stavebného vývoja hradu.

Región Oravy, rozkladajúci sa na území troch slovenských okresov, ktorého časť dnes patrí Poľsku, dlhé stáročia tvoril jeden teritoriálny samosprávny celok - Oravskú stolicu. V jej obvode môžeme nájsť viaceré prírodné a kultúrne pamiatky, ktoré tejto časti územia Slovenska dodávajú nezameniteľný ráz. Z dedičstva po predošlých generáciách sa do centra pozornosti domácich i zahraničných návštevníkov dostáva predovšetkým Oravský hrad, majestátne sa týčiaci nad riekou Oravou už niekoľko storočí. V poslednej dobe sa zaslúženému záujmu teší drevený artikulárny kostol v Leštinách, zapísaný do zoznamu UNESCO. Väčšina kaštieľov a kúrii v jednotlivých dedinách, azda okrem meškovskej kúrie v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, zostáva v tichom zabudnutí. Dôležitou úlohou monografie je obnoviť povedomie o kaštieľoch a kúriách ako trvalej viditeľnej súčasti historického vývoja regiónu, ktorý sa neodohrával len na Oravskom hrade. Každodenné životné strasti i radosti ovplyvnené celouhorským dianím zažívali aj šľachtici rôznej majetkovej úrovne vo svojich domovoch roztrúsených po dedinách, predovšetkým v dolnej časti Oravy. Všetky murované či drevené sídla zachované do súčasnej doby preto treba chápať nielen ako architektonickú pamiatku, ale aj ako živý pamätník histórie. Sú tak jedinečným obrazom období, ktoré poznačili túto oblasť.

Región Oravy, rozkladajúci sa na území troch slovenských okresov, ktorého časť dnes patrí Poľsku, dlhé stáročia tvoril jeden teritoriálny samosprávny celok - Oravskú stolicu. V jej obvode môžeme nájsť viaceré prírodné a kultúrne pamiatky, ktoré tejto časti územia Slovenska dodávajú nezameniteľný ráz. Z dedičstva po predošlých generáciách sa do centra pozornosti domácich i zahraničných návštevníkov dostáva predovšetkým Oravský hrad, majestátne sa týčiaci nad riekou Oravou už niekoľko storočí. V poslednej dobe sa zaslúženému záujmu teší drevený artikulárny kostol v Leštinách, zapísaný do zoznamu UNESCO. Väčšina kaštieľov a kúrii v jednotlivých dedinách, azda okrem meškovskej kúrie v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, zostáva v tichom zabudnutí. Dôležitou úlohou monografie je obnoviť povedomie o kaštieľoch a kúriách ako trvalej viditeľnej súčasti historického vývoja regiónu, ktorý sa neodohrával len na Oravskom hrade. Každodenné životné strasti i radosti ovplyvnené celouhorským dianím zažívali aj šľachtici rôznej majetkovej úrovne vo svojich domovoch roztrúsených po dedinách, predovšetkým v dolnej časti Oravy. Všetky murované či drevené sídla zachované do súčasnej doby preto treba chápať nielen ako architektonickú pamiatku, ale aj ako živý pamätník histórie. Sú tak jedinečným obrazom období, ktoré poznačili túto oblasť.

Región Oravy, rozkladajúci sa na území troch slovenských okresov, ktorého časť dnes patrí Poľsku, dlhé stáročia tvoril jeden teritoriálny samosprávny celok - Oravskú stolicu. V jej obvode môžeme nájsť viaceré prírodné a kultúrne pamiatky, ktoré tejto časti územia Slovenska dodávajú nezameniteľný ráz. Z dedičstva po predošlých generáciách sa do centra pozornosti domácich i zahraničných návštevníkov dostáva predovšetkým Oravský hrad, majestátne sa týčiaci nad riekou Oravou už niekoľko storočí. V poslednej dobe sa zaslúženému záujmu teší drevený artikulárny kostol v Leštinách, zapísaný do zoznamu UNESCO. Väčšina kaštieľov a kúrii v jednotlivých dedinách, azda okrem meškovskej kúrie v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, zostáva v tichom zabudnutí. Dôležitou úlohou monografie je obnoviť povedomie o kaštieľoch a kúriách ako trvalej viditeľnej súčasti historického vývoja regiónu, ktorý sa neodohrával len na Oravskom hrade. Každodenné životné strasti i radosti ovplyvnené celouhorským dianím zažívali aj šľachtici rôznej majetkovej úrovne vo svojich domovoch roztrúsených po dedinách, predovšetkým v dolnej časti Oravy. Všetky murované či drevené sídla zachované do súčasnej doby preto treba chápať nielen ako architektonickú pamiatku, ale aj ako živý pamätník histórie. Sú tak jedinečným obrazom období, ktoré poznačili túto oblasť.

„Keď ani miestni ľudia nevedia, čo v obci majú, potom sem nezablúdi ani náhodný turista. Ak chcú obce v Liptove rozvíjať turistický ruch, musia najprv poznať svoje vlastné hodnoty." Publikácia historika Tomáša Januru poukazuje na význam a dejiny Liptova prostredníctvom zmapovania určitého typu profánnych architektonických pamiatok. Je prvou svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom je zvýšiť záujem obyvateľstva o vlastné kultúrne dedičstvo, ale zároveň aj prispieť k turistickej atraktívnosti regiónu a k rozvoju cestovného ruchu. Autor sa v knihe zameral na obdobie 14. až 19. storočia. Sú to storočia, ktoré ohraničujú vznik prvých a posledných kaštieľov a kúrií. Ťažisko publikácie tvoria úplne nové informácie, získané autorom na základe archívneho výskumu, ktorý sa najviac dotýkal 18. storočia Celkovo je zdokumentovaných 99 objektov vrátane tých, ktoré nie sú doposiaľ zaradené v súpise pamiatok alebo v zozname NKP. Tento počet nie je považovaný za konečný V úvode knihy je štúdia o vývoji šľachtického staviteľstva na pozadí historického vývoja udalostí celoštátneho charakteru s dôrazom na dopad, vývoj a špecifiká tohto diania priamo v regióne Liptova. Publikácia ďalej predstavuje vo forme jednotlivých hesiel každý kaštieľ a kúriu osobitne prostredníctvom fotografie a sprievodného textu. V texte autor popisuje vývoj stavebných zmien a úprav a uvádza aj ďalšie fakty vzťahujúce s k objektom, napr. pôvodných a ďalších majiteľov objektu, spôsob nadobudnutia, význam konkrétneho rodu, jeho majetkové pomery, prípadné významné udalosti viažuce sa k objektu a pod. Pre účely publikácie boli exteriéry všetkých doposiaľ existujúcich objektov fotograficky zdokumentované. V niektorých prípadoch, kde architektúra prešla zásadnými zmenami svojej podoby, resp. jej vzhľad je deštruovaný časom, je fotografia súčasného stavu doplnená starším dokumentačným materiálom pre porovnanie. Pri niektorých objektoch sú použité nákresy pôdorysov. Kniha je významným príspevkom k poznávaniu lokálnych dejín a mala by sa nachádzať v knižniciach všetkých škôl, či učiteľov dejepisu, regionálnej výchovy alebo náuky o spoločnosti. Je veľkou príležitosťou pre poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu a mala by byť k dispozícii návštevníkom regiónu v každom hoteli alebo v penzióne. No a samozrejme mala by mať miesto v čo najväčšom počte rodinných knižníc obyvateľov Liptova. „Väčšina z kaštieľov a kúrií je neznáma nielen pre slovenskú verejnosť, ale, čo je zarážajúce, i pre väčšinu obyvateľov samotných dedín. Pritom každá z týchto stavieb ukrýva dejiny rodov, ktoré tu žili mnohokrát od stredoveku. Bez ich kolonizátorskej činnosti by vôbec neexistovali viaceré dnešné liptovské obce. Ak si teda súčasníci nectia šľachtické pamiatky, nevážia si ani samotnú existenciu svojej obce.