Júlia Choleva

Na Slovensku ročne prepadne desaťtisíc detí, z toho tritisíc prvákov. Ich materinským jazykom je rómčina a so slovenčinou sa mnohé z nich stretávajú prvýkrát v škole. Učitelia nerozumejú svojim žiakom, no neexistuje žiadna bežne dostupná učebnica, slovník či šlabikár, ktorý by im pomohol. Rómsko-slovenská pracovná učebnica s názvom Deň Alice a Doda prevedie deti bežnými situáciami, s ktorými sa počas dňa stretnú, naučia sa abecedu, základné frázy a tvary často používaných slov, názvy predmetov, pozdravy, farby, geometrické tvary, a to s citlivým prihliadnutím na prostredie, v ktorom väčšina z nich vyrastá. Učitelia v nej nájdu pomôcku, ktorá im pomôže nájsť cestu k žiakom z odlišného prostredia a pomôže preklenúť ťažké obdobie nástupu do školy a pochopiť, aký odlišný a krásny je materinský jazyk ich žiakov, teda rómčina.   Pre učiteľov sme pripravili aj sadu bilingválnych kariet s obrázkami (obsahujú podstatné mená, predložky a slovesá), s ktorými sa dá hrať množstvo vzdelávacích hier. Tipy na hry s kartami, možnosti na využívanie učebnice a nápady ako pracovať pri učení s bilingválnymi deťmi učitelia nájdu v príručke k učebnici. Učiteľský balíček obsahuje: - 1ks Rómsko-slovenskú pracovnú učebnicu - 1ks príručku pre učiteľov Hráme a učíme sa - 1 sadu bilingválneho pexesa - sadu 42 bilingválnych kariet   V Denníku N sme sa rozhodli systematicky sa venovať téme vzdelávania znevýhodnených detí. Vydali sme knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Na základe skúseností z terénu, vďaka rozhovorom a debatám a kontaktu s učiteľmi vieme, že deti z chudobného prostredia sú niekoľkonásobne znevýhodnené nielen pre svoj pôvod, chudobu v ktorej vyrastajú ale aj pre materinský jazyk. Často končia v špeciálnych školách, opakujú prvý ročník a táto stigma sa s nimi ťahá celé detstvo už v prvom ročníku je jasné, že nedokončia ani povinnú školskú dochádzku.

Na Slovensku ročne prepadne desaťtisíc detí, z toho tritisíc prvákov. Ich materinským jazykom je rómčina a so slovenčinou sa mnohé z nich stretávajú prvýkrát v škole. Učitelia nerozumejú svojim žiakom, no neexistuje žiadna bežne dostupná učebnica, či šlabikár, ktorý by im pomohol. Rómsko-slovenská pracovná učebnica s názvom Deň Alice a Doda prevedie deti bežnými situáciami, s ktorými sa počas dňa stretnú, naučia sa abecedu, základné frázy a tvary často používaných slov, názvy predmetov, pozdravy, farby, geometrické tvary, a to s citlivým prihliadnutím na prostredie, v ktorom väčšina z nich vyrastá. Jej súčasťou je aj bilingválne pexeso. V Denníku N sme sa rozhodli systematicky sa venovať téme vzdelávania znevýhodnených detí. Vydali sme knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Na základe skúseností z terénu, vďaka rozhovorom a debatám, ktoré sme po vydaní knihy zorganizovali a kontaktu s učiteľmi vieme, že deti z chudobného prostredia sú niekoľkonásobne znevýhodnené nielen pre svoj pôvod, ale aj materinský jazyk, ktorým nie je slovenčina. Často končia v špeciálnych školách, opakujú prvý ročník a táto stigma sa s nimi ťahá celé detstvo už v prvom ročníku je jasné, že nedokončia ani povinnú školskú dochádzku.  Táto pracovná učebnica je jednou z mála dostupných pomôcok, ktoré učiteľom pomôžu preklenúť ťažké obdobie nástupu do školy a pochopiť, aký odlišný a krásny je materinský jazyk ich žiakov - rómčina. Pre učiteľov sme pripravili učiteľský balíček, ktorý okrem učebnice a pexesa obsahuje aj bilingválne karty a príručku.

Na Slovensku ročne prepadne desaťtisíc detí, z toho tritisíc prvákov. Ich materinským jazykom je rómčina a so slovenčinou sa mnohé z nich stretávajú prvýkrát v škole. Učitelia nerozumejú svojim žiakom, no neexistuje žiadna bežne dostupná učebnica, či šlabikár, ktorý by im pomohol. Rómsko-slovenská pracovná učebnica s názvom Deň Alice a Doda prevedie deti bežnými situáciami, s ktorými sa počas dňa stretnú, naučia sa abecedu, základné frázy a tvary často používaných slov, názvy predmetov, pozdravy, farby, geometrické tvary, a to s citlivým prihliadnutím na prostredie, v ktorom väčšina z nich vyrastá. Jej súčasťou je aj bilingválne pexeso. V Denníku N sme sa rozhodli systematicky sa venovať téme vzdelávania znevýhodnených detí. Vydali sme knihu Juraja Čokynu A okraje máš kde? Na základe skúseností z terénu, vďaka rozhovorom a debatám, ktoré sme po vydaní knihy zorganizovali a kontaktu s učiteľmi vieme, že deti z chudobného prostredia sú niekoľkonásobne znevýhodnené nielen pre svoj pôvod, ale aj materinský jazyk, ktorým nie je slovenčina. Často končia v špeciálnych školách, opakujú prvý ročník a táto stigma sa s nimi ťahá celé detstvo už v prvom ročníku je jasné, že nedokončia ani povinnú školskú dochádzku.  Táto pracovná učebnica je jednou z mála dostupných pomôcok, ktoré učiteľom pomôžu preklenúť ťažké obdobie nástupu do školy a pochopiť, aký odlišný a krásny je materinský jazyk ich žiakov - rómčina. Pre učiteľov sme pripravili učiteľský balíček, ktorý okrem učebnice a pexesa obsahuje aj bilingválne karty a príručku.

Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou Hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“ Mi del o Del bacht sasťipen, o jilo phundrado achalipnaske the kamibnaske. Daj Boh šťastie a zdravie, srdce otvorené porozumeniu a láske.