Svoboda Juraj

Voľné pokračovanie portrétových spomienok na osobnosti, ktoré tvorili naše kultúrne dejiny (Mária Bancíková, Igor Galanda alias Cyro Landa, Martin Gregor, Otto Haas, Pavol Haspra, Emil Horváth st., Ivan Mistrík a ďalší).

Autor nadväzuje na svoje predchádzajúce dva rovnomenné medailóny. Pripomína čitateľom významné osobnosti, ktoré zakladali a rozvíjali slovenské profesionálne divadlo, hercov, režisérov a ďalších svojich súputníkov, ktorí sa výrazným spôsobom zaslúžili o rozkvet kultúry ako takej. Ľudí, s ktorými mal možnosť spolupracovať, učiť sa od nich, ktorí mu aj veľa dali. Jednotlivé medailóny zahŕňajú osobnostný profil, plody práce, ale aj autorovu osobnú skúsenosť a vzťahy s nimi. Za všetkých možno spomenúť aspoň hercov, akými boli Jozef Króner, Július Satinský, Michal Dočolomanský, Jozef Adamovič, Elo Romančík, František Zvarík či Viera Strnisková, a takisto osobnosti z prostredia divadla, televízie a filmu - Jozef Bednárik, Štefan Babjak či Adela Gáborová. Čitateľsky zaujímavou je aj prezentácia vzájomných väzieb a minisondy do súkromia.

Juraj Svoboda zažil všetkých československých, českých i slovenských prezidentov, ktorých sme za ostatných sto rokov mali. Narodil sa za prvej Československej republiky, detstvo prežíval v Protektoráte Čechy a Morava, jeho ranej mladosti pripravil kulisy Február 1948 a v päťdesiatych rokoch odišiel študovať na VŠMU do Bratislavy. Väčšinu života prežil na Slovensku, kde sa z Jiřího Svobodu stal Juraj Svoboda, slovenský divadelný, televízny a rozhlasový režisér českého pôvodu. Bolo mu súdené o hercoch a režiséroch, ktorých ako pedagóg vychoval, napísať aj ich posmrtné portréty (tri diely knižných medailónov Dali nám viac, ako (sme) si mysleli). Kniha krátkych esejí Len nie mlčať s podtitulom Pokus o pravdivú autobiografiu na pozadí tragikomických dejín sveta je akousi životnou inventúrou v kontexte spoločensko-politického diania. Autor spomína, porovnáva a konfrontuje. Napríklad znaky a prejavy totalitných režimov, ale aj demokracií rôzneho typu: od Masaryka cez Havla až po nepersonifikovaný liberalizmus súčasnej doby. S ľahkosťou, potrebným nadhľadom, ale aj pochopiteľným osobným zaujatím a nostalgiou.