Ján Kačala strana 2 z 2

Prvá vedecká monografia svojho druhu v slovenskej jazykovednej literatúre predkladá komplexnú analýzu teoretických otázok spojených s výkladom problematiky vetného člena. Vetnočlenský rozbor je široko zaužívaný pri výučbe slovenského jazyka na všetkých druhoch škôl a stupňoch školského vyučovania a pri tvorbe jazykových učebníc, preto autorove analýzy a teoretické úvahy v práci napokon logicky vyúsťujú do záverečnej kapitoly, v ktorej sa venuje problematike vetného člena v školskej praxi. V nej si osobitne všíma aj problematické javy pri vetnočlenskom rozbore v podmienkach školskej jazykovej výučby. Dielo je určené nielen širokému okruhu učiteľov a univerzitných študentov slovenského jazyka, ale aj všetkým záujemcom o slovenský jazyk a jeho kultúru, ako aj o jazyk vo všeobecnosti.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Autor predstavuje zloženosť v jazyku ako prejav pôsobenia princípu analytizmu v stavbe jazyka a rozoberá ju jednak na lexikálnej úrovni jazykovej stavby (na príklade lexikalizovaných spojení s kategoriálnym slovesom a podstatným menom) a osobitne na syntaktickej úrovni jazykovej stavby (na príklade zložených vetných členov a zložených syntagiem s posesívnym významom). Predkladá vlastnú koncepciu zloženého vetného člena. Osobitnú pozornosť venuje javu neplnovýznamovosti v jazyku a konceptu kategoriálnych slov, t. j. kategoriálnych slovies a podstatných mien. Teoretické výklady približuje rozborom bohatých dokladov z literárneho jazyka.

Publikácia je venovaná téme, ktorá doteraz nebola na slovenskom jazykovom materiáli monograficky spracovaná, pričom v našom jazyku sa opisované privlastňovacie vzťahy vyznačujú viacerými špecifikami. V práci autor vychádza z jednotnej teoretickej koncepcie a systematicky analyzuje spôsoby a prostriedky na vyjadrovanie privlastňovacích vzťahov na všetkých úrovniach systému slovenského jazyka s osobitným zreteľom na syntaktickú úroveň. Publikácia je určená všetkým, čo pracujú so slovenským jazykom, a má aj kodifikačné vyústenie v návrhu na úpravu platnej kodifikácie spisovnej slovenčiny v niektorých gramatických bodoch. Je založená na bohatých jazykových dokladoch najmä zo zdrojov slovenského literárneho jazyka. Je napísaná vedeckým jazykom a štýlom, svojím jasným vyjadrovaním a prehľadným usporiadaním je prístupná každému záujemcovi o spisovnú slovenčinu a jej kultúru.

Popredný slovenský jazykovedec a univerzitný pedagóg prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., v publikácii prináša odborne fundované profily 21 popredných slovenských jazykovedcov, ktorých dielo patrí do 20. storočia. Súčasťou knihy sú aj dve prehľadové state: o využívaní synchronickej a diachronickej metódy v diele zakladateľskej generácie slovenských jazykovedcov a o zásadnom obsahovom aj metodickom obrate v orientácii slovenskej jazykovedy na otázky spisovného jazyka a jazykovej kultúry, ktorý sa uskutočnil v polovici 60. rokov 20. storočia.

Obsiahla monografia významného jazykovedca sa sústreďuje na systematický výklad slovosledu podmieneného výstavbou syntagmy ako jednej zo základných stavebných jednotiek vety. Vychádza z gramatickej a lexikálnosémantickej spájateľnosti slova ako elementárnej významovo - výrazovej jednotky jazyka, schopnej vstupovať do syntagmatických vzťahov a sleduje, ako sa poradie slov jestvujúce už v izolovanom nevetnom spojení slov premieta do obligatórneho základného alebo zvyčajného slovosledu v syntagme a vo vete, ako aj v konkrétnej realizácii vety v jazykovom prejave. Práca o syntagmatickom slovoslede je prvá svojho druhu v slovenskej slovanskej jazykovede. Dielo je určené vedeckým pracovníkom slovakistom aj slavistom, ale aj jazykovedcom z iných odborov, doktorandom a univerzitným študentom filologických odborov, ako aj učiteľom slovenského jazyka, redaktorom, prekladateľom a všetkým záujemcom o spisovnú slovenčinu a jej kultúru.

Popredný slovenský jazykovedec a univerzitný pedagóg prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., v publikácii prináša odborne fundované profily 21 popredných slovenských jazykovedcov, ktorých dielo patrí do 20. storočia. Súčasťou knihy sú aj dve prehľadové state: o využívaní synchronickej a diachronickej metódy v diele zakladateľskej generácie slovenských jazykovedcov a o zásadnom obsahovom aj metodickom obrate v orientácii slovenskej jazykovedy na otázky spisovného jazyka a jazykovej kultúry, ktorý sa uskutočnil v polovici 60. rokov 20. storočia.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Autor publikácie predkladá slovenskej odbornej aj širšej kultúrnej verejnosti prácu o súčasnom literárnom jazyku. Táto téma v teoretickej i praktickej (realizačnej) rovine predstavuje dlhodobý predmet jeho odborného záujmu o slovenský jazyk a jeho mnohodimenzionálne spoločenské fungovanie. V úvodných dvoch kapitolách sa predkladá krátka charakteristika súčasnej slovenčiny a predstavuje sa chápanie literárneho jazyka vo všeobecnosti, ako aj v konkrétnych súčasných slovenských podmienkach. Všeobecnejšie orientovanú časť uzatvára kapitola venovaná rozboru okrídlených výrazov pochádzajúcich zo slovenského písomníctva ako špecifického druhu frazeologických jednotiek obohacujúcich slovenský jazyk z domácich literárnych zdrojov. Jadro práce tvoria kapitoly, v ktorých sa predmetom jazykovednej analýzy stáva používanie slovenského jazyka v pomerne širokej literárnej praxi. Prácu uzatvára časť venovaná chvále jedinečnosti literárneho jazyka. Na konci je zoznam odbornej literatúry.