Ján Kačala strana 2 z 2

Popredný slovenský jazykovedec a univerzitný pedagóg prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., v publikácii prináša odborne fundované profily 21 popredných slovenských jazykovedcov, ktorých dielo patrí do 20. storočia. Súčasťou knihy sú aj dve prehľadové state: o využívaní synchronickej a diachronickej metódy v diele zakladateľskej generácie slovenských jazykovedcov a o zásadnom obsahovom aj metodickom obrate v orientácii slovenskej jazykovedy na otázky spisovného jazyka a jazykovej kultúry, ktorý sa uskutočnil v polovici 60. rokov 20. storočia.

Prvá vedecká monografia svojho druhu v slovenskej jazykovednej literatúre predkladá komplexnú analýzu teoretických otázok spojených s výkladom problematiky vetného člena. Vetnočlenský rozbor je široko zaužívaný pri výučbe slovenského jazyka na všetkých druhoch škôl a stupňoch školského vyučovania a pri tvorbe jazykových učebníc, preto autorove analýzy a teoretické úvahy v práci napokon logicky vyúsťujú do záverečnej kapitoly, v ktorej sa venuje problematike vetného člena v školskej praxi. V nej si osobitne všíma aj problematické javy pri vetnočlenskom rozbore v podmienkach školskej jazykovej výučby. Dielo je určené nielen širokému okruhu učiteľov a univerzitných študentov slovenského jazyka, ale aj všetkým záujemcom o slovenský jazyk a jeho kultúru, ako aj o jazyk vo všeobecnosti.

Prvá vedecká monografia svojho druhu v slovenskej jazykovednej literatúre predkladá komplexnú analýzu teoretických otázok spojených s výkladom problematiky vetného člena. Vetnočlenský rozbor je široko zaužívaný pri výučbe slovenského jazyka na všetkých druhoch škôl a stupňoch školského vyučovania a pri tvorbe jazykových učebníc, preto autorove analýzy a teoretické úvahy v práci napokon logicky vyúsťujú do záverečnej kapitoly, v ktorej sa venuje problematike vetného člena v školskej praxi. V nej si osobitne všíma aj problematické javy pri vetnočlenskom rozbore v podmienkach školskej jazykovej výučby. Dielo je určené nielen širokému okruhu učiteľov a univerzitných študentov slovenského jazyka, ale aj všetkým záujemcom o slovenský jazyk a jeho kultúru, ako aj o jazyk vo všeobecnosti.

Obsiahla monografia významného jazykovedca sa sústreďuje na systematický výklad slovosledu podmieneného výstavbou syntagmy ako jednej zo základných stavebných jednotiek vety. Vychádza z gramatickej a lexikálnosémantickej spájateľnosti slova ako elementárnej významovo - výrazovej jednotky jazyka, schopnej vstupovať do syntagmatických vzťahov a sleduje, ako sa poradie slov jestvujúce už v izolovanom nevetnom spojení slov premieta do obligatórneho základného alebo zvyčajného slovosledu v syntagme a vo vete, ako aj v konkrétnej realizácii vety v jazykovom prejave. Práca o syntagmatickom slovoslede je prvá svojho druhu v slovenskej slovanskej jazykovede. Dielo je určené vedeckým pracovníkom slovakistom aj slavistom, ale aj jazykovedcom z iných odborov, doktorandom a univerzitným študentom filologických odborov, ako aj učiteľom slovenského jazyka, redaktorom, prekladateľom a všetkým záujemcom o spisovnú slovenčinu a jej kultúru.

Monografia významného jazykovedca, špecialistu na syntax, si kladie za cieľ zhrnúť základné poznatky o podstate vety. Popri základnej gramatickej úrovni sa podrobne zaoberá sémantickou a obsahovou štruktúrou vety, ale i jej modálnou a emocionálnou stránkou, porovnaniu slovosledu v syntagme a vo vete, prostriedkom prispievajúcim k organickému zapojeniu vety do textu. Takto komplexne spracované dielo s prehľadným usporiadaním, presným vedeckým jazykom vypĺňa medzeru v súčasnej slovenskej jazykovednej literatúre.

Náš spisovný jazyk je živý fenomén, ktorý má za sebou dramatické dejiny, významné medzníky, obdobia ohrození i prudkého vývinu. Dvojica popredných jazykovedcov predkladá synteticky spracované výsledky najnovšieho bádania o zložitom historickom vývine spisovnej slovenčiny, jej východiskách a vplyvoch, ktoré spoluurčovali podobu nášho dnešného jazyka. Osobitnú pozornosť venujú autori rozvoju spisovnej slovenčiny v 20. storočí, ktoré sa vyznačuje prudkou dynamikou zmien.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Náš spisovný jazyk je živý fenomén. ktorý má za sebou dramatické dejiny. významné medzníky. obdobia ohrození i prudkého vývinu. Dvojica popredných jazykovedcov predkladá synteticky spracované výsledky najnovšieho bádania o zložitom historickom vývine spisovnej slovenčiny. jej východiskách a vplyvoch. ktoré spoluurčovali podobu nášho dnešného jazyka. Osobitnú pozornosť venujú autori rozvoju spisovnej slovenčiny v 20. storočí. ktoré sa vyznačuje prudkou dynamikou zmien.

Autor publikácie predkladá slovenskej odbornej aj širšej kultúrnej verejnosti prácu o súčasnom literárnom jazyku. Táto téma v teoretickej i praktickej (realizačnej) rovine predstavuje dlhodobý predmet jeho odborného záujmu o slovenský jazyk a jeho mnohodimenzionálne spoločenské fungovanie. V úvodných dvoch kapitolách sa predkladá krátka charakteristika súčasnej slovenčiny a predstavuje sa chápanie literárneho jazyka vo všeobecnosti, ako aj v konkrétnych súčasných slovenských podmienkach. Všeobecnejšie orientovanú časť uzatvára kapitola venovaná rozboru okrídlených výrazov pochádzajúcich zo slovenského písomníctva ako špecifického druhu frazeologických jednotiek obohacujúcich slovenský jazyk z domácich literárnych zdrojov. Jadro práce tvoria kapitoly, v ktorých sa predmetom jazykovednej analýzy stáva používanie slovenského jazyka v pomerne širokej literárnej praxi. Prácu uzatvára časť venovaná chvále jedinečnosti literárneho jazyka. Na konci je zoznam odbornej literatúry.

Autor publikácie predkladá slovenskej odbornej aj širšej kultúrnej verejnosti prácu o súčasnom literárnom jazyku. Táto téma v teoretickej i praktickej (realizačnej) rovine predstavuje dlhodobý predmet jeho odborného záujmu o slovenský jazyk a jeho mnohodimenzionálne spoločenské fungovanie. V úvodných dvoch kapitolách sa predkladá krátka charakteristika súčasnej slovenčiny a predstavuje sa chápanie literárneho jazyka vo všeobecnosti, ako aj v konkrétnych súčasných slovenských podmienkach. Všeobecnejšie orientovanú časť uzatvára kapitola venovaná rozboru okrídlených výrazov pochádzajúcich zo slovenského písomníctva ako špecifického druhu frazeologických jednotiek obohacujúcich slovenský jazyk z domácich literárnych zdrojov. Jadro práce tvoria kapitoly, v ktorých sa predmetom jazykovednej analýzy stáva používanie slovenského jazyka v pomerne širokej literárnej praxi. Prácu uzatvára časť venovaná chvále jedinečnosti literárneho jazyka. Na konci je zoznam odbornej literatúry.