Ján Kačala

Profesor PhDr. Ján Kačala, DrSc., renomovaný slovenský jazykovedec a univerzitný pedagóg, predkladá slovenskej kultúrnej verejnosti svoje celoživotné dielo. Skoncipovaná SKLADBA SLOVENSKÉHO JAZYKA je prvé syntetické dielo, na Slovensku komplexne opisujúce a vysvetľujúce skladobný systém slovenského jazyka, osobitne jeho celonárodnej kultivovanej a kodifikovanej podoby. Patrí medzi základné diela o slovenčine ako našom národnom jazyku. Dielo tohto druhu už dlhodobo na Slovensku chýbalo. Je určené celej širokej slovenskej verejnosti a z užšieho odborného hľadiska osobitne jazykovedcom, učiteľom a študentom v rámci filologického štúdia a potreby jednotného odborného výkladu opisovaných jazykových javov a zákonitostí. Dielo bude slúžiť ako spoľahlivé východisko v ďalšom vedeckom výskume, pri overovaní náležitostí skúmaných jazykových javov a terminologických pomenovaní v okruhu skladby pri tvorbe textov všetkého druhu vrátane jazykových učebníc a školských dokumentov, v širokej prekladateľskej činnosti aj v rozvoji celého jazykovovzdelávacieho procesu v Slovenskej republike. Je založené na súčasných vedeckých poznatkoch, nadväzuje na doterajšie výsledky jazykovedného výskumu na Slovensku, rozvíja originálne vedecké tradície slovenskej jazykovedy, dokumentuje úroveň súčasnej slovenskej jazykovedy a má veľký význam pre kodifikáciu spisovnej slovenčiny, pre celú jazykovú prax v spisovnej slovenčine, pre zvyšovanie našej jazykovej kultúry a prispieva tak k zachovaniu a ochrane duchovných a kultúrnych hodnôt nášho národa.

Téma podmetu ako jedného zo základných vetných členov patrí v syntaxi medzi kľúčové. V ostatných desaťročiach sa jej autor bádateľsky venoval z viacerých hľadísk a vznikli tak početné vedecké štúdie, ktoré osvetľujú mnohé základné stránky tohto východiskového člena štruktúry dvojčlennej vety. Nazdávame sa, že zhromaždenie týchto čiastkových analýz v podobe istej knižnej syntézy môže zaujať širšiu odbornú verejnosť a môže sa stať užitočným nielen pri vedeckom vysvetľovaní podstaty a postavenia tohto vetného člena v štruktúre vety aj v syntaktickom systéme ako celku , ale aj pri vyzdvihovaní viacerých relevantných stránok tohto istým spôsobom výnimočného vetného člena v jazykovom vzdelávaní – osobitne na stredoškolskej a najmä na vysokoškolskej úrovni.

Publikácia významného slovenského jazykovedca, spoluautora základných kodifikačných príručiek slovenčiny, podáva systematický prehľad poznatkov o súčasnej spisovnej slovenčine. Vysvetľuje základné pojmy a termíny využívané v teórii spisovného jazyka a jazykovej kultúry a dlhodobo zaužívané v teórii aj v jazykovokultúrnej praxi v špecifických slovenských podmienkach. Dôraz sa kladie na analýzu súčasného stavu spisovnej slovenčiny a jazykovej kultúry, často s retrospektívnym presahom. Dielo je určené najmä pre pedagógov slovenčiny na všetkých úrovniach a vysokoškolských študentov humanitných odborov zahŕňajúcich slovenčinu. Užitočné informácie tu však nájdu všetci záujemcovia o náš národný jazyk, ktorí chcú hlbšie preniknúť do jeho súčasnej spisovnej podoby.

Autor predstavuje zloženosť v jazyku ako prejav pôsobenia princípu analytizmu v stavbe jazyka a rozoberá ju jednak na lexikálnej úrovni jazykovej stavby (na príklade lexikalizovaných spojení s kategoriálnym slovesom a podstatným menom) a osobitne na syntaktickej úrovni jazykovej stavby (na príklade zložených vetných členov a zložených syntagiem s posesívnym významom). Predkladá vlastnú koncepciu zloženého vetného člena. Osobitnú pozornosť venuje javu neplnovýznamovosti v jazyku a konceptu kategoriálnych slov, t. j. kategoriálnych slovies a podstatných mien. Teoretické výklady približuje rozborom bohatých dokladov z literárneho jazyka.

Publikácia je venovaná téme, ktorá doteraz nebola na slovenskom jazykovom materiáli monograficky spracovaná, pričom v našom jazyku sa opisované privlastňovacie vzťahy vyznačujú viacerými špecifikami. V práci autor vychádza z jednotnej teoretickej koncepcie a systematicky analyzuje spôsoby a prostriedky na vyjadrovanie privlastňovacích vzťahov na všetkých úrovniach systému slovenského jazyka s osobitným zreteľom na syntaktickú úroveň. Publikácia je určená všetkým, čo pracujú so slovenským jazykom, a má aj kodifikačné vyústenie v návrhu na úpravu platnej kodifikácie spisovnej slovenčiny v niektorých gramatických bodoch. Je založená na bohatých jazykových dokladoch najmä zo zdrojov slovenského literárneho jazyka. Je napísaná vedeckým jazykom a štýlom, svojím jasným vyjadrovaním a prehľadným usporiadaním je prístupná každému záujemcovi o spisovnú slovenčinu a jej kultúru.

Tento knižný zväzok prináša ucelený súbor statí venovaných vedeckému, kodifikačnému, organizátorskému a vydavateľskému dielu jazykovedca, publicistu a kultúrnopolitického činiteľa Henricha Bartka (1907 1986). H. Bartek sa zaraďuje do zakladateľskej generácie profesionálnych slovenských jazykovedcov, ktorá vstupovala do aktívnej bádateľskej činnosti v tridsiatych rokoch 20. storočia a v odbore jazykovedy robila pioniersku prácu, otvárala v jazykovede nové priestory celej slovenskej kultúre. Pripomenúť si treba najmä jeho zásluhy o hlbšie a komplexnejšie poznanie a stabilizovanie normy spisovnej slovenčiny v zložitých medzivojnových časoch i činnosť v prospech zachovania jednoty spisovnej slovenčiny v exile so stavom na Slovensku v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Bádatelia ocenia prílohu so súpisom písomností Henricha Bartka vo fondoch slovenských archívov.

Je to prvá vedecká monografia o polopredikatívnych konštrukciách v slovenčine. Autor v nej nadväzuje najmä na svoje predchádzajúce práce z oblasti slovenskej syntaxe a predkladá vlastnú koncepciu tohto špecifického druhu syntaktických konštrukcií, ktoré slúžia na zhusťovanie nášho vyjadrovania najmä v prejavoch náučného štýlu. Podáva systémové vlastnosti a typológiu tohto druhu konštrukcií, stojacich na hranici medzi jednoduchým vetným členom a vetou, a prináša početné údaje o výskyte a vývinových tendenciách jednotlivých typov, ako aj polopredikatívnych konštrukcií ako celku v súčasnej spisovnej slovenčine. Svoje závery dokladá bohatým výberom dokladov čerpaných najmä zo slovenského literárneho jazyka.

Popredný slovenský jazykovedec a univerzitný pedagóg prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc., v publikácii prináša odborne fundované profily 21 popredných slovenských jazykovedcov, ktorých dielo patrí do 20. storočia. Súčasťou knihy sú aj dve prehľadové state: o využívaní synchronickej a diachronickej metódy v diele zakladateľskej generácie slovenských jazykovedcov a o zásadnom obsahovom aj metodickom obrate v orientácii slovenskej jazykovedy na otázky spisovného jazyka a jazykovej kultúry, ktorý sa uskutočnil v polovici 60. rokov 20. storočia.

Prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. (narodený 1937 Dobšiná), je popredný slovenský jazykovedec a známy vysokoškolský profesor, autor 16 samostatných vedeckých monografií venovaných najmä tematike syntaxe, sémantiky, jazykových kategórií, literárneho jazyka, kultúrnych, spoločenských a politických rozmerov jazyka a dejín spisovnej slovenčiny, ako aj vyše 500 vedeckých štúdií, uverejnených doma aj v zahraničí. Ako spoluautor a redaktor má výraznú účasť na tvorbe koncepcie a skoncipovaní ďalšej desiatky kolektívnych prác, medzi nimi takých diel, ako je Krátky slovník slovenského jazyka (4 vydania) a Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1991 (4 vydania), podávajúcich kodifikáciu súčasnej spisovnej slovenčiny. V najnovšej monografii Jazyk majstrov (vydal Spolok slovenských spisovateľov ) sa sústreďuje na rozbor jazyka a štýlu význačných osobností slovenskej literárnej kultúry. Práca je určená všetkým záujemcom o slovenský jazyk, jazykovú kultúru a jazykovú výchovu. Vo vzťahu k učiteľom a univerzitným študentom slovenského jazyka kniha môže slúžiť ako návod na metódu rozboru jazyka a štýlu literárneho diela a postavenia jazyka v komplexe estetického či poznávacieho zámeru literárneho diela.

Obsiahla monografia významného jazykovedca sa sústreďuje na systematický výklad slovosledu podmieneného výstavbou syntagmy ako jednej zo základných stavebných jednotiek vety. Vychádza z gramatickej a lexikálnosémantickej spájateľnosti slova ako elementárnej významovo - výrazovej jednotky jazyka, schopnej vstupovať do syntagmatických vzťahov a sleduje, ako sa poradie slov jestvujúce už v izolovanom nevetnom spojení slov premieta do obligatórneho základného alebo zvyčajného slovosledu v syntagme a vo vete, ako aj v konkrétnej realizácii vety v jazykovom prejave. Práca o syntagmatickom slovoslede je prvá svojho druhu v slovenskej slovanskej jazykovede. Dielo je určené vedeckým pracovníkom slovakistom aj slavistom, ale aj jazykovedcom z iných odborov, doktorandom a univerzitným študentom filologických odborov, ako aj učiteľom slovenského jazyka, redaktorom, prekladateľom a všetkým záujemcom o spisovnú slovenčinu a jej kultúru.

V najnovšej monografii autor predkladá komplexný syntaktický, morfologický aj lexikálnosématický rozbor jedného zo základných pojmov, s ktorým široko pracuje teoretická syntax, ale najmä praktická jazyková výučba – pojmu členitosti vety. Výklady opiera o početné doklady zo súčasnej jazykovej, najmä literárnej praxe. Závery práce majú širokú využiteľnosť v ďalšom vedeckom výskume, pri tvorbe učebných textov a pri vyučovaní slovenského jazyka.

Táto monografická štúdia je ojedinelá v slovenskej jazykovede. Autor v nej predkladá originálnu koncepciu zložených jazykových útvarov: chápe ich ako prejav uplatňovania princípu zloženosti (analytizmu) v stavbe jazykových jednotiek, pričom tento princíp podľa autora jestvuje a funguje ako rovnocenný s princípom jednoduchosti (syntetizmu) v stavbe jazykových jednotiek. Zložené útvary si autor všíma na celej ploche diferencovanej jazykovej stavby: od zložených foném cez zložené morfémy, zložené slová a pomenovania, zložené výrazy, zložené útvary a po zložené syntaktické útvary. Je to svojou témou, koncepciou, spracovaním aj spôsobom podania originálne vedecké dielo, určené nielen jazykovedcom, učiteľom a študentom slovenského jazyka, ale aj všetkým čitateľom, ktorí sa vážne zaujímajú o svoj materinský jazyk.