Stanislav Kaľavský

„Cestovanie je pre mňa zmena vzduchu, zmena jedla, zmena hygieny, akoby som sa na istý čas, keď vyrazím na cestu, stal trochu iným človekom, akým som doma, obklopený optimálnymi životnými podmienkami. Hlavná zmena je však v tom, že som medzi inými ľuďmi, ocitnem sa v ich príbytkoch, v improvizovaných dopravných prostriedkoch, v ktorých sa miestni so mnou delia o spoločný priestor, oveľa intímnejší, na aký som zvyknutý u nás. Spoznávaním ich životných podmienok, kultúry, zvykov a v rozhovoroch s nimi získavam vedomosti a skúsenosti, ktoré sú trochu odlišné od tých, ktoré som nadobudol u nás. Ale napokon, aj navzdory rozdielom v živote ľudí v rôznych častiach sveta, zisťujem, že ľudia sú si viac podobní ako rozdielni, že múdrosť je univerzálna a múdrosť Indiánov sa veľmi podobá africkej múdrosti alebo múdrosti ľudí v Ázii, ktorá čoraz viac preniká aj k nám do Európy. Cestovanie chápem ako približovanie sa k všeobecnej múdrosti.“

Kaľavského najnovšie dielo, próza ROMA N AMOR je ambicióznym pokusom o generačnú výpoveď. Prináša skúsenosť zrelého, rozhľadeného, citlivého a poctivo uvažujúceho muža. K slovu sa postupne dostávajú autorove cestovateľské skúsenosti, jeho osobné prežívanie sveta s temnými a svetlejšími stránkami, obľúbení spisovatelia (Dostojevskij, Franz Kafka) aj autorova vlastná básnická, spisovateľská potreba uchopiť svet a pomenovať ho v podobe vsunutých Vladimírových textov. Nechýba hravosť, schopnosť sebareflexie a sebairónie. Jemne sa spletajúca línia ľúbostného príbehu od prvého ošiaľu až po neľahké konečné rozhodnutie je prerývaná Vladimírovými snami a najmä jeho ,,nedokončeným“ spisovateľským pokusom. Scény Vladimíra ako otca s malou Moničkou sú rozkošne hravé, drsné obrazy ,,chlapského sveta majú necenzurovanú hrubú reč ulice, ale nepôsobia vulgárne (milou zvláštnosťou ostávajú stopy dialektu). Vladimírove vety sú kultivované, uhladené, košaté, ale plné vnútorného napätia.