Katarína Karabová
autor
Historia gentis Slavae/Prvé dejiny slovenského národa
Unikátne preklady Kroniky Jána z Turca a Viedenskej maľovanej kroniky z latinčiny ponúkajú jedinečnú históriu Uhorska z pohľadu jej súčasníkov. Treťou knihou zo série latinských prekladov sú výnimočné prvé súvislé dejiny našich predkov, v ktorej prináša svoj pohľad na vývoj Slovenska súčasník Márie Terézie, slovenský kňaz Juraj Papánek. Poukazuje na pravdivé udalosti našej histórie, ktoré zapadli prachom alebo boli cielene zaznávané preto, že sa nehodili do propagandy iných národov. Jedno z najdôležitejších diel z hľadiska národnouvedomovacieho procesu nebolo od svojho vyjdenia v roku 1780 až dodnes kompletne preložené.
Dejiny nitrianskeho biskupstva /Episcopatus Nitriensis memoria
Medzi čitateľov sa dostáva pozoruhodné dielo nášho najstaršieho biskupstva z roku 1835. Táto unikátna kniha vyšla len raz v latinskom jazyku a v obmedzenom náklade. Prináša vzácne, dlhoročným štúdiom zozbierané poznatky Jozefa Vuruma, nitrianskeho biskupa a trnavského rodáka, ktoré čitateľ sotva nájde na súčasnom knižnom trhu či v archívoch.
Autor mimoriadne precízne opisuje počiatky nitrianskeho biskupstva a kladie ich do obdobia sťahovania národov na rozhranie 3. a 4. storočia nášho letopočtu. Najskorší rok, ktorý sa v texte uvádza je 396 a 407. Kniha je úžasným svedectvom našej minulosti a ozdobou každej knižnice.
Preklad: Katarína Karabová
Dejiny utrpenia a listy lásky
Príbeh charizmatického filozofa a učiteľa Pierra Abélarda (1079 – 1142) a jeho
nadanej žiačky Heloisy, ktorý sa odohral vo Francúsku v prvej polovici 12.storočia, je dávno známy ako príbeh lásky, utrpenia a zrady. Zachoval sa nám prostredníctvom piatich listov. Dnes sa považujú za fiktívne a ilustrujú nielen ich vzájomnú lásku, ale aj život a myslenie stredovekých intelektuálov. Prvý list
Abélarda anonymnému priateľovi sa príhodne nazýva Dejiny utrpenia ( Historia
calamitatum, 1132), naň nadväzuje Heloisin prvý list plný vášne a žiadostivosti po vzdialenom a stratenom milencovi. Abélardova láska sa po kastrácii, ktorú mu zapríčinil Heloisin strýko, však pretavila hlavne do veľkej úcty voči svojej priateľke a túžby po náboženskom a duchovnom splynutí. Samozrejme, Heloisu
tento prístup nenaplnil radosťou a napísala Abélardovi nový list... Z ďalšej Abélardovej odpovede však vyplýva, že láska máva naozaj mnoho podôb a nie vždy sa tí, čo sa ľúbia, aj skutočne chápu. Možno práve preto patrí ich spoločné
písomné dielo dodnes k pokladom európskeho literárneho či kultúrneho dedičstva. V slovenčine vychádza vďaka prekladu Kataríny Karabovej po prvý raz.
Básnická zbierka Františka Babaia Ungariae reges
Slovensko-latinská baroková literatúra nadväzujúca na predchádzajúce obdobie humanizmu a renesancie je charakteristická svojím osobitým žánrovým ladením, ale aj bohatosťou jazyka prejavujúcou sa vo zvýšenej rétorickosti a s ňou spojeným vyjadrovaním. Zmysel pre detail sa ukazuje najmä u barokových básnikov, ktorí využitím relevantných básnických výrazových prostriedkov, predovšetkým hromadením synoným, častým využitím metafory, personifikácie, synekdochy alebo alegórie dávajú svojim dielam punc originality a poetickosti.
Význam básnických výrazových prostriedkov sa s o to väčšou silou prejavuje v epigramatických básňach, ktoré sú typické svojou stručnosťou. V našej literatúre si epigram získal obľubu už v období humanizmu a renesancie v dielach takých významných predstaviteľov, akými boli Ján Sambucus, Ján Bocatius alebo Ján Filický. Ani barokoví básnici naň celkom nezanevreli. Príkladom môžu byť štyri básnické epigramatické zbierky z produkcie Trnavskej univerzity, ktorých autorom je jezuita František Babai pôsobiaci v Trnave ako knihovník a katechéta.
Táto práca si za cieľ svojho skúmania vybrala jednu zo štyroch zbierok Františka Babaia s názvom Ungariae reges, básnikovu prvotinu, ktorá prináša básnické portréty 48 uhorských kráľov. Autor sa v nej rozhodol prebásniť historické dielo svojho rehoľného spolubrata Ladislava Turóciho Ungaria suis cum regibus.
Vypredané
7,60 €
8,00 €
