Zsófia Kiss-Szemán

Bratislavský rodák Arthur Fleischmann (1896 – 1990) bol medzinárodne uznávaným sochárom, ktorého profesionálna kariéra sa rozvíjala viac ako 60 rokov. Počas svojho života pôsobil na rôznych miestach štyroch kontinentov (Európa, Afrika, Ázia, Austrália). Publikácia sa podrobnejšie venuje ranému obdobiu tvorby tohto všestranného umelca (20. a 30. roky 20. storočia), ktoré je spojené s Bratislavou, kde pravidelne vystavoval, a Viedňou, kde žil a pracoval až do svojho definitívneho odchodu zo strednej Európy v roku 1938. Prináša viaceré nové informácie k biografii A. Fleischmanna a najmä komplexné zhodnotenie jeho diela v širšom historickom a umelecko-historickom kontexte. Formou vedeckého katalógu prezentuje kompletný súbor takmer 70 umelcových diel na území Slovenska, nachádzajúci sa v troch zbierkotvorných inštitúciách: Múzeum mesta Bratislavy, Galéria mesta Bratislavy, Slovenské národné múzeum-Historické Múzeum.

Publikácia Július Schubert. Posledný predseda Bratislavského umeleckého spolku prezentuje tvorbu Júliusa Schuberta (1888, Bratislava – 1947, Bratislava), bratislavského rodáka, člena a predsedu Bratislavského umeleckého spolku, ktorý v rokoch 1920 – 1945 zohrával významnú úlohu v organizačnej i výstavnej činnosti spolku. Jej cieľom je prostredníctvom nového kunsthistorického výskumu v plnom rozsahu predstaviť doteraz nepoznanú umeleckú tvorbu Júliusa Schuberta a zároveň kontextuálne prepojiť jeho rozsiahle profesijné pôsobenie s komplexným obrazom výtvarného života v mestskom prostredí prvej polovice 20. storočia. Jednotlivé tematické okruhy, úzko prepojené s mestom Bratislava, sú bohato sprevádzané obrazovým materiálom.

II. časť odbornej prekladovej publikácie doplnená opäť o štúdiu editorky a zostavovateľky Z. Kiss-Szemán, ktorá tematicky spracovala dostupné archívne, knižničné a muzeálne zdroje s cieľom predstaviť slovenskému publiku publicistickú tvorbu Gisely Weyde, významnej osobnosti pôsobiacej i v Bratislave. Publikácia predstavuje výber textov (už publikované články, ako aj novoobjavené rukopisy) vo forme esejí, kratších statí a článkov o výtvarnej a kultúrnej scéne v?Bratislave v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Slovenské preklady sú uvedené paralelne?s?originálmi v nemeckom a maďarskom jazyku a texty sú po dôkladnom výskume doplnené rozsiahlym komentárom.

Ladislav MEDNYÁNSZKY (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel.

Jedinečný odkaz textov Gisely Weyde, významnej kunsthistoričky, archeologičky, maliarky, ochranárky etc., spolu s ich kritickým spracovaním je dnes nanajvýš aktuálnym a relevantným prínosom k otázkam zachovania a ochrany staviteľského a umeleckého dedičstva vo verejnom priestore, ako aj príspevkom ku scitliveniu v individuálnom vnímaní umenia mesta.

Hľadanie identity: Arnold Peter Weisz-Kubínčan (1898 1944) je predstaviteľom slovenského netradičného žánrového maliarstva medzivojnového obdobia. Jeho tvorba sa formovala na základe expresionistickej maľby a motivicky vychádzala predovšetkým zo slovenskej reality Oravy, Liptova a Turca. Jeho život sprevádzal neustály vnútorný nepokoj, ktorý sa prejavil v neprestajnom hľadaní vlastnej identity. Do jeho života výrazne zasiahli historické udalosti prvej polovice 20. storočia, ktoré do veľkej miery spečatili aj jeho osud.

Ladislav MEDNYÁNSZKY (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel.

Galéria Nedbalka má vo svojej zbierke zastúpeného Ladislava Guderna kvalitnými dielami, ktoré umožňujú podať ucelený pohľad na jeho tvorbu od začiatku až do konca. Maľby pochádzajú z rokov 1946 – 1997 a vďaka systematickej zberateľskej činnosti Galérie Nedbalka je možné sledovať celý vývoj autorovej tvorby. Výstava a katalóg približujú divákom pohľad na tvorbu tohto vynikajúceho maliara a grafika, rodeného surrealistu, ktorý sa vyznačoval osobitým videním sveta. Katalóg obsahuje texty s prierezom tvorbou autora, biografiou, bibliografiou, zoznamom výstav a zoznamom vystavených diel (72 strán). Katalóg vychádza v slovenskom a anglickom jazyku. Koincidencia So zásadami surrealistického umenia sa Guderna zoznámil v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď študoval u Jána Mudrocha a dostal sa do úzkeho kontaktu s predstaviteľmi nadrealizmu. Už vtedy objavoval jazyk snov a podnecoval svoju predstavivosť k inému videniu sveta. V tomto tvorivom období však ešte zostával na poli poetického zobrazenia a zásady surrealistickej tvorby naplno rozvinul až v Kanade. Guderna tieto základné princípy surrealizmu rozvinul do osobitej podoby. Zmyselnosť a erotika sú v jeho dielach prítomné v rôznych podobách, raz len v náznaku, inokedy vo všetkých tvaroch a farbách. Čistá radosť z krásy a ľahkosti veľkých lietajúcich predmetov zdanlivo ignorujúcich fyzické zákonitosti evokuje svet odtrhnutý od pozemských ťažkostí. V Gudernovom svete vládne humor a irónia a často pracuje poetickou dramatizáciou. Na obraze Koincidencia (1990) vidíme rovnomennú vládkyňu s vymyslenými, malými i veľkými príšerami, prízrakmi a bytosťami. Jej ríša je zdanlivo náhodným svetom v neistom priestore a čase, ale tvorí jednotu v rozmanitosti. Tento svet sa môže javiť ako smiešny, absurdný, plný irónie a humoru, ale ak rešpektujeme jeho bohatstvo, rôznorodosť a skryté zákonitosti, vo svojej podstate je dokonalý. Toto Gudernovo univerzum „je krásne ako náhodné stretnutie šijacieho stroja a dáždnika na operačnom stole“ (Comte de Lautréamont).

Publikácia je druhou knihou o Galérií Nedbalka, ktorá prezentuje diela stálej expozície zameranej na slovenské moderné umenie 20. storočia, s presahom do konca 19. a začiatku 21. storočia. Prvá kniha vyšla pri príležitosti otvorenia galérie v roku 2012. Cieľom rozšíreného a doplneného vydania je predstaviť širokej verejnosti stálu expozíciu galérie vrátane nových akvizícií a poskytnúť záujemcom o výtvarné umenie možnosť zoznámiť sa s dielami najvýznamnejších umelcov tvoriacich na Slovensku od konca 19. storočia až po súčasnosť.