Viliam Klimáček

Satanove dcéry sú moderný mýtus o padlých anjeloch. Rozpráva ho potomok pozemského muža a padlého anjela, plod človečieho semena a Satanovej dcéry - extrémne tlstý muž Tony, nešťastná, citlivá osobnosť. Tony je všedný "obor" dneška, plného tlstých, zo stresu sa prejedajúcich ľudí. Svoju matku nikdy nepoznal. Otec mu zomrel na psychiatrii. Celý život písal tajnú knihu, pre ktorú sa prestal starať o rodinu. Jedného dňa Tonyho navštívi stará žena a prinúti ho nájsť otcovu knihu, ktorá je kdesi skrytá. Žena je Satanova dcéra - padlý anjel. Tonyho matka vedie nekonečnú vojnu s anjelmi, ktorí ničia tajné knihy po celom svete. Padlí anjeli už tisícročia zámerne milujú smrteľníkov a tí píšu o ľudstve pravdivé knihy, ktoré sa zhromažďujú vo veži, spájajúcej nebo so zemou.

Hlavný hrdina Roman si kladie otázku, ako by sa vyvíjal jeho život, keby november 1989 nevyšiel a komunisti by ho krvavo potlačili ako v Číne na Námestí nebeského mieru. Vodka a chróm je paralelný román, spletený ako vrkoč z dvoch osudov toho istého hrdinu: príbeh Romana, študenta medicíny a neskôr lekára, ktorý rezignuje na medicínu a stane sa dílerom zubných kefiek, a príbehom jeho alter ega, jeho fiktívneho dvojčaťa Viktora, ktorého po potlačenej demonštrácii v novembri 89 internujú na bratislavskom zimnom štadióne a odsúdia do nechcenej role disidenta. Dva možné vývoje jedného človeka a jedného štátu. Realistický prúd paralelne beží s prúdom fikcie z totalitného štátu Slovanská Karpatia roku 2013.

Druhý výber divadelných hier Viliama Klimáčka vydal Divadelný ústav pri príležitosti 30. výročia vzniku GUnaGU. „Predkladaný výber z Klimáčkových divadelných textov posledného desaťročia dokladámnohokontextovú existenciu dramatika. Sú tu hry, ktoré písal priamo pre hercov GUnaGU (Aupairky, Mutanti, Sado), pre Arénu (Pitbull, Holokaust), pre českých režisérov (Som Kraftwerk!, Sissi, Maso, Dračí doupě, Díleri), ako aj pre slovenské štátne divadlá (Agent Krowiak zasahuje, Kto sa bojí Beatles, Beat). Sú tu texty, ktoré by mohli patriť do kategórie komiksu, iné zasa klipových skečov, momentiek, dokumentárnej drámy, histórie; sú tu aj tragédie – ale nič z toho nie v „čistom stave“. Ak by sme hľadali leitmotív na vývesný štít dramatika Klimáčka, mohol by ním byť termín groteska. Jej spektrum tu siaha od samopašného hádzania pomyselnými šľahačkovými tortami cez absurdné spojenia vysokého a nízkeho až po presne nasadené autentické citáty napríklad dobovej politiky, ktoré tak rôzne rozochvievajú ucho súčasníka, až by mnohí prisahali, že dramatikto myslí smrteľne vážne.

Občas sa cítim ako starnúci Batman, ktorý už má najlepšie roky za sebou. Tohto Batmana trápi, ako vyzerá dnešné Slovensko, je naštvaný, ako upadlo milované Gotham City, ale už pre to nedokáže veľa urobiť. Šplhať sa po budovách a skákať zo strechy na strechu už preňho nie je, lebo prestal cvičiť a seklo ho v krížoch. Batmobil už dávno stojí v garáži s defektom a superzbrane... škoda hovoriť. Zhrdzaveli. A tak ten naštvaný Batman sedí doma a aby sa nezbláznil, aspoň píše. Viliam Klimáček

Opustené sanatórium vysoko v horách a v ňom tri ženy: šialená matka a jej dve krásne dcéry, Mária a Sabína. Sabína rada bubnuje, Máriu baví šijací stroj. Obidve milujú rovnakého muža, pašeráka áut Jaceka. Ten sa miluje so Sabínou, no dieťa sa narodí jej sestre, panne Márii. Do sanatória prichádza nový doktor a nájde hroby svojich predchodcov. V lesoch okolo žijú tajomní divosi a pália alkohol z čučoriedok, dedinčania sa živia prepadávaním turistov a jediný policajt chráni len toho, kto zaplatí viac. V noci tajne pristáva vzducholoď s českou komisárkou, ktorá má podozrenie, že básnik Jiří Wolker nezomrel na tuberkulózu, ale zničila ho akási temná sila v týchto horách, keď sa tu pred rokmi liečil... Román je hravou poctou magickému realizmu.

Predtým než sa z Viliama Klimáčka stal najprv príležitostný a neskôr ťažiskový dramatik slovenskej literárnej scény, bol básnikom. A ako inak, svojským. Hravým a vtipným, drzým a úprimným a popri všetkom ľudským. Karamelky, básnické jazz sessions obyčajného chalana, nestratili nič z mladíckeho pôvabu, akým sa postupne zapájal do veľkého života. V knihe majú svoje nezastupiteľné miesto pokrvné bratstvá priateľov, ochutnávanie lásky či pocit toho, že všetko je pred nami a stačí vytrvať, aby nám svet ležal pri nohách. Básnik je vetroplach, ako vietor voľný a prekonávajúci prekážky, ale tiež plachý, keď nečakane zisťuje, že nie na všetko stačí opovážlivosť a odzbrojujúci úsmev. Texty a invenčné poetické nápady v pôvodnom knižnom vydaní (1992) vynikajúco stvárnil výtvarník Aleš Votava. Reedícia knihy vychádza s úplným znením Klimáčkových básní a v redizajne Votavových ilustrácií.

Tragikomický román o šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia opisuje nástup rokenrolu a elektrických gitár v malom meste na Slovensku. Doteraz najosobnejší text autora opisuje jeho brata, rockového gitaristu, ktorý prejde mnohými skupinami od bigbeatových až po barové kapely, aby nakoniec v osemdesiatych rokoch emigroval do Západného Nemecka, kde spácha samovraždu. Kniha je zároveň aj príbehom mnohých ľudí, ktorí chceli opustiť komunistické Československo, ohradené elektrickým plotom a miestami zámerne pripomína romány Julesa Verna: útek ponorkou, balónom, obrneným autom... Román, jemne balansujúci medzi čiernym humorom a melanchóliou, je poctou básnikom Beat generation aj nespočetným rockovým skupinám, pri ktorých hudbe dospeli viaceré generácie dnešných Slovákov.

Dystopický román. Minulosť už nie je, čo bývala. Kontrafaktuálna próza opisuje fiktívne udalosti roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa odohráva svetová výstava EXPO 58. Krajina prosperuje vďaka ťažbe unikátneho prvku "nihília", ktorý v krajine vygenerovala ľahostajnosť všetkých generácií, ktoré tu kedy žili. Nihílium je metaforou váhania, pochybností, nenávisti k elitám, konšpiračného odmietania reality, vďaka čomu skrýva v sebe obrovskú negatívnu energiu. Dokáže poháňať nielen stroje a ekonomiku Únie, ale aj generovať nenávisť, ktorá, správne riadená vládou, je hybným prvkom spoločnosti. Nihílium sa stáva metaforou iracionality, ktorá sa nebezpečne presadzuje znova aj v dnešnej dobe, čím sa príbeh o dystopickej minulosti stáva podobenstvom o súčasnosti. Hlavný hrdina, pätnásťročný syn objaviteľa nihília, sa búri proti smerovaniu absurdného sveta, v ktorom žije a snaží sa ho zmeniť. Pred čitateľom sa odkrýva spočiatku fragmentárne, časom však čoraz úplnejšie dejové puzzle, z ktorého sa vynára príbeh, zámerne nie celkom dopovedaný.

Mojmír II. (2015) Horúce leto '68 (2007) Dr. Gustáv Husák (2006) Komunizmus (2008) Vodka a chróm (2018) Mečiar (2015) Divná doba, divná láska, divné životy (2015) Zjavenie (2017) Aupairky a konkubíny (2019) Viliam Klimáček Humor a politické divadlo (esej) Juraj Šebesta Dráma politiky a politická dráma podľa Viliama Klimáčka (štúdia) Politické divadlo Viliama Klimáčka predstavujeme výberom jeho deviatich divadelných hier s danou tematikou, doplneným osobitým pohľadom na vlastnú tvorbu v zaujímavom zamyslení odrážajúcom originalitu, humanistické chápanie sveta, a to napriek čiernemu humoru a svojráznemu absurdne osobitému postoju. Deväť hier z rokov 2006 až 2019 tematizuje prelomové udalosti starších i moderných slovenských dejín (Horúce leto ´68, Komunizmus, Vodka a chróm), osudy osobností, ktoré tie dejiny vytvárali (Mojmír II., Dr. Gustáv Husák, Mečiar) a zároveň aj niečo exaktne ťažko uchopiteľné, čo však tie dejiny vytvára a zároveň je nimi formované našu povahu. Stanovovanie jej diagnózy nachádzame vo všetkých hrách tohto výberu bez ohľadu na žáner jednotlivých textov, najvýraznejšie azda v hre Zjavenie z roku 2017, v ktorej je slovenská mentalita ústrednou témou. Väčšinu z týchto drám už slovenský divák pozná, a to nielen návštevník Klimáčkovho divadla GUnaGU. Ich kvalita najmä humor vo svojich rôznych podobách, aj pravdivosť, silnejšia než holá faktografia je pôsobivá aj pri čítaní. Poučenie z Klimáčkových politických hier je drsné a jednoduché: Keby sme takéto umelecké historické čítanie mali v školách ako čítanie povinné, možno by sme tie svoje dejiny neopakovali a neprekrúcali. Ťažiskovú štúdiu napísal Juraj Šebesta.

Občas sa cítim ako starnúci Batman, ktorý už má najlepšie roky za sebou. Tohto Batmana trápi, ako vyzerá dnešné Slovensko, je naštvaný, ako upadlo milované Gotham City, ale už pre to nedokáže veľa urobiť. Šplhať sa po budovách a skákať zo strechy na strechu už preňho nie je, lebo prestal cvičiť a seklo ho v krížoch. Batmobil už dávno stojí v garáži s defektom a superzbrane... škoda hovoriť. Zhrdzaveli. A tak ten naštvaný Batman sedí doma a aby sa nezbláznil, aspoň píše. Viliam Klimáček Komu sa kniha môže páčiť: Čitateľom, ktorí majú radi novinové texty a úvahy nad súčasnou spoločenskou situáciou od autora s britkým humorom.

Román o "neviditeľnej generácii IO", ktorú je možné každý deň stretnúť na ulici a možno aj vo vlastnom zrkadle... Rukopis knihy zvíťazil v literárnom súbehu ROMÁN 2006 Slovak telecom a kniha sa umiestnila aj vo finále literárnej súťaže Anasoft litera 2008 a získala prémiu čitateľov denníka SME. Bola ocenená aj výročnou cenou Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2008. Nezamestnaného Maroša živí jeho starý bicykel - finguje ním havárie s luxusnými autami. Igor, jeho kamarát z detstva sa po rokoch do rodného mesta vracia na Tatrapláne. Na námestí nájde kostol, prestavaný na Gagarinovo centrum. Jeho veža z diaľky pripomína raketu. Dedičstvo komunistickej minulosti sa mieša s absurdnosťou dneška. Tragikomická dvojica štyridsiatnikov patrí ku GENERÁCII ?. Celý život ich nútili písať azbukou a zrazu od nich každý chce angličtinu. Prišli o ambície, ale nie o dôstojnosť. A kvôli nej žijú svoju grotesku tak, akoby sa Laurel a Hardy pokúšali o Hamleta. Všedné i bizarné, teda takmer všetko v tejto knihe sa odohráva v rámci reality. Dva kľúčové motívy knihy, dve „veľké metafory" tohto románu, sa však z rámca reality vymykajú. Sú totiž magické. Tajomné a nevysvetlené. Hlavne však - obidva sú o obrátenom čase, o návrate do minulosti, o možnosti či nemožnosti zvrátiť nezvratné rozhodnutia. (Peter Darovec) Klimáček dotuje svoj zámer byť spoločensky relevantnou a generačnou výpoveďou skúsenostným svetom a životným obzorom dnešných štyridsiatnikov. Vytvára pre nich koncept „generácie ", ktorej príslušníci vyrástli v komunizme, aby svoj produktívny život bezradne prežili v zúrivom konzumnom kapitalizme. (Ivana Taranenková) Je to román vkusný, aj keď miestami bizarný, čitateľovi prístupný, má skvelý humor, prešpikovaný je západoslovenským nárečím a reáliami, no nenechá nikoho na pochybách o tom, že Klimáček má schopnosť odstupu a seba­irónie. (Ján Chovanec)

Hlavný hrdina Roman si kladie otázku, ako by sa vyvíjal jeho život, keby november 1989 nevyšiel a komunisti by ho krvavo potlačili ako v Číne na Námestí nebeského mieru. Vodka a chróm je paralelný román, spletený ako vrkoč z dvoch osudov toho istého hrdinu: príbeh Romana, študenta medicíny a neskôr lekára, ktorý rezignuje na medicínu a stane sa dílerom zubných kefiek, a príbehom jeho alter ega, jeho fiktívneho dvojčaťa Viktora, ktorého po potlačenej demonštrácii v novembri 89 internujú na bratislavskom zimnom štadióne a odsúdia do nechcenej role disidenta. Dva možné vývoje jedného človeka a jedného štátu. Realistický prúd paralelne beží s prúdom fikcie z totalitného štátu Slovanská Karpatia roku 2013.

Tragikomický román o šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia opisuje nástup rokenrolu a elektrických gitár v malom meste na Slovensku. Doteraz najosobnejší text autora opisuje jeho brata, rockového gitaristu, ktorý prejde mnohými skupinami od bigbeatových až po barové kapely, aby nakoniec v osemdesiatych rokoch emigroval do Západného Nemecka, kde spácha samovraždu. Kniha je zároveň aj príbehom mnohých ľudí, ktorí chceli opustiť komunistické Československo, ohradené elektrickým plotom a miestami zámerne pripomína romány Julesa Verna: útek ponorkou, balónom, obrneným autom... Román, jemne balansujúci medzi čiernym humorom a melanchóliou, je poctou básnikom Beat generation aj nespočetným rockovým skupinám, pri ktorých hudbe dospeli viaceré generácie dnešných Slovákov. Viliam Klimáček (1958), dramatik, básnik, prozaik, režisér, scenárista a herec divadla GUnaGU, autor kníh pre deti a mládež. Narodil sa v Trenčíne, žil na Starej Turej, býva v Bratislave. Vyštudoval medicínu a po deväťročnej praxi zo zdravotníctva odišiel. Založil divadlo GUnaGU, v ktorom režíruje. Píše aj pre iné domáce a zahraničné divadlá, tiež pre rozhlas, televíziu a film. Napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, vyšla mu dvadsiatka kníh. Konceptuálne rozprávky Noha k nohe zaradila poľská sekcia IBBY do Kánonu 100 najkrajších detských kníh sveta, román Námestie kozmonautov bol vo finále Anasoft litera 2008, Horúce leto 68 vyšlo v Arabských emirátoch, Francúzsku, Litve a v USA. 

Bratislavská trilógia – zábavná alternatívna história, prítomnosť i blízka budúcnosť hlavného mesta v troch humoristických románoch rešpektovaného kráľa slovenskej divadelnej postmoderny. ExEdícia získala Národnú cenu za dizajn. Čítať Klimáčka znamená nenudiť sa. Atraktivitu jeho textom dodáva osobitý štýl, nasiaknutý až rozprávkovou magickosťou, hravým poskakovaním ponad hranicu reálnosti a fantázie a v neposlednom rade groteskná optika, cez ktorú pozoruje a opisuje svet svojich postáv. (Martin Boszorád) Panic v podzemí je fiktívny životopis hlavného hrdinu, ktorému telo začne obrastať perím a ktorého posadnutosť ženami vyženie do zatopeného pressburgského metra, odkiaľ podniká svoje výpravy na pomedzí sna a možného. Príbeh začína v roku 1956 v dome na kopci, uprostred višňového sadu, vzducholodí a juvenílnej erotiky. Presúva sa do Pressburgu, sužovaného vlnami prisťahovalcov, bojmi gangov Panterov a Romantikov, aby sa zakončil v blízkej budúcnosti pred Katedrálou, kde tisíchlavý dav očakáva nový zázrak odpustenia Váňa Krutov je síce aj o problémoch hercov, kultúre záchodov, vykrádaní autorov, ale je to najmä taký slovenský orwellovský román, veľmi čierna groteska z mečiarovských rokov. Mám jednu vlastnosť, že nezabúdam. Vtedajšia vláda nás takmer izolovala od Európy a nie je zlé byť na pozore pri každej ďalšej vláde. Naďa má čas – v tejto ezoterickej detektívke z dnešnej Bratislavy pátra dvojica kriminalistov po Jazykárovi, ktorý svoje obete najprv skúša z vetného rozboru a keď urobia chybu, vytrhne im jazyk. Vatikánska rozviedka otvorí v Bratislave tajnú pobočku – sleduje tunel pod hradom, v ktorom miznú ľudia aj električky. (Viliam Klimáček)

Minulosť už nie je, čím bývala. Dystopický román o roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa začala svetová výstava EXPO 58. Na území Slovenska sa ťaží Márnosť - novo objavený prvok „nihílium“, ktorý v pôde vygenerovali generácie našich predkov a ktorý dal krajine súčasný názov Nihília. Nihílium poháňa ekonomiku Euro-Ázijskej únie, na čele s Ruskou náručou a jej satelitmi – Nihíliou, Královstvím Českým, Republikou Hungur, Svätou stolicou Poľskou, Transylvániou, Južným kútom a Cyríliou. Hlavný hrdina, pätnásťročný syn objaviteľa nihília, sa búri proti absurdnému svetu, v ktorom žije a chce ho zmeniť. Pred čitateľom sa odkrýva groteskné puzzle situácií, spočiatku fragmentárnych, z ktorých sa postupne vynára príbeh o tom, ako naše nedávne dejiny mohli byť ešte šialenejšie, než boli.