David Kolumber

Keď zákony tvorí vláda a parlament mlčí – tak možno zhrnúť dramatickú epizódu ústavných dejín, v ktorej sa výnimočné opatrenia stávali pravidlom. Autorský kolektív skúma fenomén zmocňovacej normotvorby na česko-slovenskom území rokov 1918–1945 ako právny a politický mechanizmus presunu moci z parlamentu na vládu. Autori tvrdia, že za mimoriadnymi právnymi nástrojmi sa často skrýval proces „normalizácie výnimky“, ktorá môže viesť až k tichej, no zásadnej premene demokracie na autokraciu či totalitu, keď sa vláda síce opiera o zákon, ale nie o parlament. Poučenie z tejto kapitoly ústavných dejín oboch národov ? Čechov a Slovákov, najmä v rokoch 1938 až 1945, kedy sa delegácia zákonodarnej moci v rukách najvyššieho orgánu exekutívy excesívne využívala až nadužívala ? detailnejšie poukazuje na uvedené politicko-právne riziko. V širšom európskom kontexte autori sledujú, ako sa tento právotvorný model udomácnil v moderných dejinách konštitucionalistiky a ako môže byť aj dnes varovaním pred pokušením rýchlych riešení, ktoré narúšajú rovnováhu medzi slobodou a bezbrehou mocou.

Monografie Zánik Jugoslávie uceleně pojednává o komplikovaném jugoslávském problému. Kniha nejprve rozebírá obecná státovědná východiska a institucionální, státoprávní a ústavní vývoj Jugoslávie. Rozebrána je specifická forma jugoslávské (kon)federace, jejího delegátského systému, rozsáhlé samosprávy, rotace funkcí, osoba maršála Tita jako významného elementu existence poválečné Jugoslávie, jazyka jako integrujícího prvku, armády a Svazu komunistů Jugoslávie. Těžištěm knihy je pak samotná otázka zániku Jugoslávie v letech 1990 až 1992 z hlediska státoprávního a ústavního.