Zuzana Kopečková

Hlavní hrdina Martin, obyčejný třináctiletý kluk, tráví bezstarostné léto na hradě u svého prastrýce. Nečekaně se však ocitá v dávné minulosti, kde musí následovat praotce Čecha do zaslíbené země. Čeká na něj cesta plná nástrah, protivenství a nebezpečí. Krutá Morana a její nelítostný služebník Zmej, dračí bytost z podzemí, ho chtějí zničit. Stále znovu a znovu musí Martin překonávat strach a sbírat odvahu, aby mohl čelit zlu. Kde však vzít tolik síly a sebevědomí a zvednout meč? Spolu s naším hrdinou prožijí čtenáři dobrodružnou cestu k bájnému středu české země a setkají se tváří v tvář s legendárními postavami našeho národa – třemi budoucími kněžnami i blanickými rytíři. Autorka čerpá námět ze slovanské mytologie, a především z pověstí, jak je ve své kronice popsal Kosmas před téměř devíti sty lety. Jednu z nejstarších legend vypráví strhujícím způsobem zcela po svém.

Monografia reflektuje špecifickú líniu literárnej moderny, ktorej centrom sa stáva rozporuplné bytie moderného subjektu, pociťujúceho určitý deficit. O tom, že problematika existencie v ohrození je večne živou témou, vypovedá jej opätovné umelecké sprítomňovanie najmä v momentoch, keď všeobecná nespokojnosť a nedôvera v akékoľvek spoločenské štruktúry vedie k prehodnocovaniu hodnôt, destabilizácii a následne k fragmentarizácii spoločnosti. Prirodzeným dôsledkom daného stavu je psychická izolácia – obrátenie perspektívy smerom dovnútra. Vzťah medzi subjektom a spoločnosťou sa transformuje do podoby konfliktu odohrávajúceho sa v oblasti ľudskej psychiky. Ak prežívanie situácií existenčnej povahy vedie k hlbokej sebaanalýze, potom aj za procesom tvorivej činnosti možno identifikovať autentickú skúsenosť, ktorá stojí za vznikom literárneho diela javiaceho sa ako umenie mentálnych obrazov. Vzhľadom na opakujúce sa ruptúry v dejinnom vývoji a ich dôsledky na psychické prežívanie indivídua je nevyhnutné odkrývať výpovednú hodnotu práve tých diel, ktoré vznikajú ako artefakty – svedectvá doby a individuálnej životnej skúsenosti. Prítomnosť symptómov literárnej moderny v konkrétnych autorských poetikách totiž dokazuje, že osud jedného indivídua je zároveň osudom celej generácie poznačenej dobou.