Jozef Kordoš

V roku 1706 vyšiel v univerzitnej tlačiarni (typis academicis) Trnavskej univerzity historický epos Tyrnavia nascens (Zrod Trnavy), v ktorom sa oslavuje vznik Trnavy. Báseň vydaná pri príležitosti slávnostnej promócie tohoročných bakalárov predstavuje literárnu adaptáciu vtedy celkom rozšírenej ústnej tradície, podľa ktorej Trnavu založil uhorský kráľ Belo II. Slepý. Belo tvárou v tvár hrozbe uzurpátora, ktorý vznáša nárok na uhorský trón, musí dokázať svoju statočnosť v bitke a po dobytí víťazstva, ktoré mu prisľúbili nebešťania, napĺňa vôľu všemocného Boha a zakladá Trnavu. Uhorský kráľ sa zobrazuje ako zbožný hrdina, druhý Aeneas, ktorý zakladá nové večné mesto, ktoré sa od čias Mikuláša Oláha zvykne nazývať Malý Rím. Historická zápletka však vytvára len určitý základný rámec pre samotný príbeh, v ktorom sa autor nesnaží prezentovať historickú pravdu, ale (ako to nazýva jeden zo súvekých manuálov poetiky) pravdu poetickú. Podľa nášho básnika bola totiž Trnava založená predovšetkým preto, aby v nej vznikla univerzita ako nový domov pre Múzy, Apollóna a predovšetkým Pallas Athénu, inými slovami aby sa stala kráľovským sídlom vzdelanosti a slobodných umení.

Výklad udalostí roku 193 (tzv. rok piatich cisárov), ktorý je obsahom 74. knihy Rímskych dejín Cassia Diona, pomerne prominentného rímskeho senátora severovského obdobia a významného historiografa, sa začína Pertinakovou aklamáciou a predstavuje vlastne najstaršiu ukážku Dionovej historickej spisby. Hoci ide o očité svedectvo a dejiny vlastnej súčasnosti, k textu, ktorý máme k dispozícii, nemožno pristupovať bez určitej dávky opatrnosti a kritickosti prinajmenšom z dvoch dôvodov. Prvým je nezakrývaná politická motivácia v pozadí Dionovej ranej literárnej činnosti, ktorú prezrádza ako sám autor, keď sumarizuje v jednej pasáži svoju literárnu činnosť, tak i sám text tým, že veľmi dobre vyhovuje tzv. severovskej propagande. Druhým je skutočnosť, že nemáme k dispozícii pôvodný Dionov text, ale len jeho rekonštrukciu na základe oveľa mladšieho výťahu, ktorý pripravil v druhej polovici 11. storočia Ióannés Xifilinos, synovec byzantského mnícha, právnika a cirkevného spisovateľa, neskôr aj patriarchu toho istého mena. Predkladaná kniha, ktorá je prepracovanou a doplnenou verziou autorovej dizertačnej práce, sa delí na dve časti. Prvá časť mapuje život a dielo historika a rímskeho senátora gréckeho pôvodu Cassia Diona, v druhej čitateľ nájde preklad 74. knihy jeho Rímskych dejín a porovnanie jej obsahu s inými podaniami tých istých udalostí. O čosi mladší je rovnako v gréčtine napísaný výklad Héródiana, prostredie latinskej literatúry reprezentujú dve biografie zo zbierky cisárskych životopisov známej pod názvom Historia Augusta.