Ján Košiar

Mariánska úcta je neoddeliteľnou súčasťou katolicizmu od počiatkov kresťanstva. Jej dôležitým bodom bolo vyhlásenie prvej mariánskej dogmy na koncile v Efeze (431): Panna Mária je Matka Božia, y priebehu stáročí Cirkev uvažovala nad Máriinou spoluprácou pri diele spásy a prehlbovala analýzu jej pripojenia ku Kristovej spásnej obete... V skutočnosti Máriina úloha ako Spo-luvykupiteľky neskončila oslávením jej Syna“ - povedal sv. pápež Ján Pavol II. Podobne ako pred štvrtou mariánskou dogmou vyhlásenou v roku 1950 o Máriinom nanebovzatí, aj v našich časoch sa po celom svete šírili a šíria petície adresované pápežom za vyhlásenie piatej dogmy: Panna Mária Spoluvykupi-telka, Prostrednica a Orodovnica. Na Slovensku bola táto „mariánska križiacka výprava“ prijatá dosť rozporuplné. K výmene názorov došlo medzi biskupom Pavlom M. Hnilicom (1921 - 2006), ktorý žil roky v Ríme a našimi domácimi biskupmi. Jeden z pomocných biskupov sa ukázal ako silný odporca akýchkoľvek aktivít podporujúcich vyhlásenie tejto mariánskej dogmy. Všetci sa zhodujú, že Panna Mária spolupracovala na vykúpení. Problém nastáva, keď sa vďaka tejto spolupráci Panne Márii dáva titul „Spoluvykupiteľka“. Problém je teda viac lingvistický ako teologický a dogmaticko-mariologický. Ján Košiar (1960) - kňaz, mariológ, redaktor, publicista. Patril k blízkym spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu a Sebastiána Labu SJ. Študoval v Ríme, kde bol v roku 1987 vysvätený za kňaza. Po návrate do vlasti bol zástupcom šéfredaktora Katolíckych novín (1992 - 1995), následne pracoval v Slovenskej televízii (1996 - 1999); potom vo Vatikánskom rozhlase (1999 - 2005). Ako rytier Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov pracoval v diplomatických službách v Bielorusku (2008 - 2012). V rokoch 2014 - 2021 pôsobil ako kaplán v Trnavskej arcidiecéze. Spolupracuje s rozličnými vydavateľstvami.

Vox audita perit, littera scripta manet. Na počuté sa zabúda, ale napísané zostáva. Z tvorivej dielne kňaza, publicistu, aktívneho člena Zväzu protikomunistického odboja Jána Košiara vyšlo viacero knižných publikácií. Radí sa k nim aj výberová bibliografia nášho prvého metropolitu Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku arcibiskupa Jána Sokola. Autor ako skúsený novinár čitateľovi chronologicky sprístupňuje viaceré kľúčové texty, ktoré arcibiskup napísal alebo predniesol pri rôznych príležitostiach počas svojho dvadsaťročného pôsobenia v biskupskej službe a ako dôsledný bibliograf registruje články z novín i z kníh: pôvodné práce metropolitu a príspevky, v ktorých sa arcibiskup spomína. Nasledujú záznamy o vystúpeniach v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii a knihu dopĺňa zoznam kňazov a biskupov, ktorých arcibiskup Ján Sokol vysvätil. Arcibiskup Ján Sokol zohral v živote Katolíckej cirkvi i vo verejnom živote Slovenska nezastupitelnú rolu a zanechal v našom slovenskom národe svoju nezmazateľnú a neopakovateľnú stopu. Dôkazom toho je i kniha Littera scripta manet. Jozef M. Rydlo

Od Druhého vatikánskeho koncilu uplynulo takmer šesťdesiat rokov. Aký vplyv mal Druhý vatikánsky koncil na život Cirkvi? Ako ho Cirkev uviedla do života? Má ešte tento koncil dnes nejaký význam? Vie riešiť nové problémy, ktoré medzičasom vznikli? Na tieto a ďalšie otázky sa snaží odpovedať Ján Košiar v publikácii Druhý vatikánsky koncil, ktorá vychádza pri príležitosti 70. výročia biskupskej vysviacky Jána Chryzostoma Korca a 45. výročia zákazu tajne svätiť kňazov.

Štyridsať rokov slovenskej cirkevnej provincie

Štyridsať rokov slovenskej cirkevnej provincie

Pohľad na dve významné osobnosti Cirkvi, ktorých vplyv ďaleko presiahol svet kresťanstva. Odlišní a predsa v niečom rovnakí. Dva pápeži ktorí žili nedávno a predsa sú dnes ozdobení tým najkrajším titulom: svätý.

V pondelok 11. februára 2013 svet šokovala správa, že pápež Benedikt XVI. sa vzdáva svojho úradu - dejinách Katolíckej cirkvi za posledných 500 rokov sa takýto prípad neudial. Obdobie do 28. februára 2013, keď sa jeho pontifikát definitívne skončil, sa tak stalo nielen obdobím diskusií o tejto udalosti a jej výnimočnom protagonistovi, ale najmä obdobím dojímavej rozlúčky veriacich so svojím pápežom a pápeža Kniha podrobne mapuje posledné verejné vystúpenia pápeža a prináša všetky príhovory Benedikta XVI. prednesené v tomto čase - od toho prvého historického, keď oznámil svoje rozhodnutie, cez príhovory počas dvoch posledných Generálnych audiencií, homíliu na Popolcovú stredu i tri krátke príhovory pred modlitbou Anjel Pána, či zaujímavú improvizovanú prednášku prednesenú na stretnutí s rímskymi kňazmi, až po posledný krátky pozdrav obyvateľom Castel Gandolfa. Naviac sú v knihe zaradené i osobné svedectvá od významných katolíckych spisovateľov, Petra Seewalda a Vittoria Messoriho, v ktorých opisujú svoje skúsenosti zo spolupráce s odstupujúcim Svätým otcom, ako aj krátka reflexia Mariána Tkáča na stretnutie matičnej delegácie s Benediktom XVI. dňa 13. februára 2013. Čitateľ teda dostáva do rúk vrcholne zaujímavé a poučné svedectvo o mimoriadnej duchovnej a intelektuálnej osobnosti našich čias. Veď posledné vystúpenia Benedikta XVI. rámcované historicky výnimočnými okolnosťami možno vnímať ako koncentrát jeho posolstva ľudstvu završujúci jeho celoživotnú službu Cirkvi, no najmä 8-ročnú službu na Petrovom stolci. Benedikt XVI. svojím rozhodnutím preukázal svoju slobodu a veľkosť a získal si značné sympatie. V tomto zmysle možno predpokladať, že aj táto cenná kronika, či pamätnica nedávnych udalostí bude obohacujúcou pre všetkých, ktorí ju vezmú do rúk. Publikáciu spestrujú krásne farebné, málo známe fotografie.