Dušan Kováč strana 2 z 2

V rokoch 1939-1945 bola Bratislava hlavným mestom Slovenského štátu. V dvanástich kapitolách sú opísané kľúčové udalosti zo života Bratislavy: moderná výstavba hlavného mesta, most do Ríše, blahobyt uprostred vojnovej Európy, slávnosti a politické návštevy, kultúrne podujatia a športové zápolenia, veľtrhy, kaviarne a viechy, ale aj zánik židovskej Bratislavy a bombardovanie mesta. Autorovi sa podarilo vytvoriť plastický obraz doby, ktorý odzrkadľuje politický a spoločenský život v Bratislave v období Slovenského štátu.

Blízky a predsa rozdielni. To je rozpätie, v ktorom sa pohybujú historické osudy a vzájomné vzťahy Slovákov a Čechov. Spoločný pôvod, ktorý je pred nami ukrytý v protohistorických hmlách, vzájomné stýkanie a potýkanie sa v raných dobách historických, spoločný život v habsburskej monarchii, ale v jej rozdielnych častiach a napokon život v spoločnom štáte.

..."jednotlivé kapitoly knihy predstavujú samostatné štúdie, ktoré vznikli v rôznych situáciách a v rôznych časových intervaloch po roku 1989. Je to vlastne pojednanie o dejinách, historiografii, myslení o dejinách ako aj o témach a úlohách, ktoré stáli a vo veľkej väčšine prípadov ešte stále stoja pred slovenskou historickou vedou." Autor.

Přední slovenský historik a dlouholetý ředitel Historického ústavu v Bratislavě Dušan Kováč podává čtivou a zajímavou syntézu dějin našeho východního souseda, s nímž Češi sdíleli v 20. století jeden státní útvar, Československo. Popisuje slovenské dě jiny od pravěku, příchod Slovanů, epochu velkomoravské říše, která zabírala nejzápadnější část země, začlenění do rámce středověkého uherského státu, období tureckých nájezdů, maďarizační útlak, národní obrození i dějiny 20. století, kdy Slováci získ ali dvakrát nezávislost. Zajímavé jsou také kapitoly o vývoji slovenské kultury a česko-slovenských vztahů.

A jeles szlovák történesz, Dusan Kovac könyve Előszavában egyértelműen elutasítja a mítoszteremtő ideológusok állásfoglalásait, a mitologizált történelemszemléletet, és kijelenti: "...az ideológustól eltérően minden történésznek törekednie kellene a társadalmi és történelmi igazság megfelelő megismerésére". Nem tagadja azonban, hogy "a megismerés minden fokán maradnak...vitatható értelmezések is". A könyv magyar kiadását azért tartottuk időszerűnek, mert a szlovák közönség körében rendkívül néps zerű (eddig négy kiadást ért meg), és mert úgy véljük: ismerje meg a magyar olvasóközönségnek az a része is, amely nem érti a szlovák szöveget. A szerző valóban törekedett a történelmi igazság megismerésére. Hogy a magyar olvasó ennek ellenére nem mi ndig és nem mindenben tud egyetérteni szemléletével, felfógásával, megállapításaival, az nemcsak természetes, hanem hellyel-közzel jogos is. Mert úgy van, ahogy a szerző maga is mondja az Előszóban: "maradnak vitatható értelmezések is". Ez azonban ne szegje az érdeklődők kedvét: egy más szemlélet, felfogás megismerése mindenképp elősegíti az egyoldalúság veszélyének elkerülését, meggondolásra, érvelésere késztet - ez pedig hozzájárul az ellentétek oldásához a félreértések tisztázásához.

Jedenásty zväzok publikácie má dve časti: Udalosti od rakúsko-uhorského vyrovnania až do vypuknutia prvej svetovej vojny (zv. XI a, vyjde budúci rok) a Slováci v prvej svetovej vojne 1914 - 1918 (zv. XI b). Predkladaná druhá časť zväzku má podtitul Zmeny na politickej mape Európy a odchod Slovenska z Uhorského kráľovstva do Česko-Slovenskej republiky. Ako v predchádzajúcich zväzkoch nepôjde len o politické dejiny a o veci národné, ale aj o hospodárstvo, vedu a kultúru. Vhodný ako pramenný materiál pre širokú verejnosť i špecializovanú historickú obec. Edične pripravil P. Dvořák s kolektívom historikov pod vedením D. Kováča.

Roku 2013 si Slovenská akadémia vied pripomínala 60. výročie svojho vzniku. V porovnaní s historicky staršími akadémiami, ako je napríklad francúzska, ale aj akadémie vied susedných krajín, je naša Akadémia pomerne mladá. Ale šesťdesiat rokov už predstavuje obdobie, ktorá je hodné pozornosti historikov. O dejinách SAV sa, pravdaže, písalo aj v minulosti, chýba však dielo, ktoré by zachytávalo celé dejiny SAV v ich komplexnosti od jej vzniku (vrátane predhistórie) až do súčasnosti. Na túto úlohu sa podujal Historický ústav SAV v spolupráci s Ústredným archívom SAV. Výsledkom niekoľkoročnej výskumnej práce je dielo, ktorého ambíciou je poskytnúť syntetický a ucelený pohľad na vývoj tejto významnej slovenskej vedeckej inštitúcie. Vedecký výskum je v každej spoločnosti súčasťou celospoločenského vývoja a vyjadrením potrieb každej spoločnosti poznávať svet v jeho rozmanitosti. Takéto bolo a je aj poslanie SAV. Na jej dejinách možno nepochybne vidieť aj ten, inak pred verejnosťou skrytý, dramatický zápas o vedecké poznanie, ktoré si vedci – a o humanitných a spoločenských vedách to platí dvojnásobne – dokázali vyvzdorovať na nepriaznivých spoločenských okolnostiach. V niektorých prípadoch možno hovoriť dokonca o heroickom úsilí. Snahou autorov bolo podať historický vývoj v SAV vo všetkej zložitosti a protirečivosti. Práve na pozadí doby možno realisticky zhodnotiť prínos SAV do slovenskej a svetovej vedy. Čitateľ v tejto pestrej panoráme nájde to, čo hľadá a čo poukazuje – napriek všetkým problémom – na význam tejto slovenskej vedeckej inštitúcie pre spoločnosť.

Vybrané kapitoly z dejín Slovenska, ktoré korešpondujú s dejinami Európy a ktoré predkladá Dušan Kováč a kolektív autorov odbornej verejnosti, nemôžu a ani nechcú byť uceleným pohľadom na danú tému. Predstavujú pokus ako je možné vnímať a ako je možné skúmať témy z dejín Slovenska, a to v rôznych historických obdobiach. Aj také zdanlivo parciálne témy, ako je problém kráľovských lesov v stredoveku, či problém pozemkovej reformy v 20. storočí, majú svoj komparatívny potenciál. Nie vždy a nie za každú cenu sa musia robiť pri bádaní nad dejinami Slovenska komparatívny výskum. Ale ukazuje sa, že komparácia v európskom priestore dáva výskumu v oblasti slovenských dejín novú dynamiku a novú perspektívu. Dejiny Slovenska chápané iba v úzkom teritoriálnom, či dokonca etnickom rámci, nepredstavujú totiž samy osebe zmysluplnú oblasť historického výskumu. Pochopenie širokého časového a priestorového rámca , v ktorom sa dejiny Slovenska a Slovákov odohrávali umožňuje slovenskej historiografii posunúť poznanie historického procesu do novej dimenzie, a tým aj dosiahnuť vo výskume novú kvalitu.

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914-1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Dejiny v ňom rebiehali "rýchlejšie", preto je zmysluplné a oprávnené venovať mu samostatný zväzok. Dušan Kováč

Vybrané kapitoly z dejín Slovenska, ktoré korešpondujú s dejinami Európy a ktoré predkladá Dušan Kováč a kolektív autorov odbornej verejnosti, nemôžu a ani nechcú byť uceleným pohľadom na danú tému. Predstavujú pokus ako je možné vnímať a ako je možné skúmať témy z dejín Slovenska, a to v rôznych historických obdobiach. Aj také zdanlivo parciálne témy, ako je problém kráľovských lesov v stredoveku, či problém pozemkovej reformy v 20. storočí, majú svoj komparatívny potenciál. Nie vždy a nie za každú cenu sa musia robiť pri bádaní nad dejinami Slovenska komparatívny výskum. Ale ukazuje sa, že komparácia v európskom priestore dáva výskumu v oblasti slovenských dejín novú dynamiku a novú perspektívu. Dejiny Slovenska chápané iba v úzkom teritoriálnom, či dokonca etnickom rámci, nepredstavujú totiž samy osebe zmysluplnú oblasť historického výskumu. Pochopenie širokého časového a priestorového rámca , v ktorom sa dejiny Slovenska a Slovákov odohrávali umožňuje slovenskej historiografii posunúť poznanie historického procesu do novej dimenzie, a tým aj dosiahnuť vo výskume novú kvalitu.