Dušan Kováč strana 2 z 2

Roku 2013 si Slovenská akadémia vied pripomínala 60. výročie svojho vzniku. V porovnaní s historicky staršími akadémiami, ako je napríklad francúzska, ale aj akadémie vied susedných krajín, je naša Akadémia pomerne mladá. Ale šesťdesiat rokov už predstavuje obdobie, ktorá je hodné pozornosti historikov. O dejinách SAV sa, pravdaže, písalo aj v minulosti, chýba však dielo, ktoré by zachytávalo celé dejiny SAV v ich komplexnosti od jej vzniku (vrátane predhistórie) až do súčasnosti. Na túto úlohu sa podujal Historický ústav SAV v spolupráci s Ústredným archívom SAV. Výsledkom niekoľkoročnej výskumnej práce je dielo, ktorého ambíciou je poskytnúť syntetický a ucelený pohľad na vývoj tejto významnej slovenskej vedeckej inštitúcie. Vedecký výskum je v každej spoločnosti súčasťou celospoločenského vývoja a vyjadrením potrieb každej spoločnosti poznávať svet v jeho rozmanitosti. Takéto bolo a je aj poslanie SAV. Na jej dejinách možno nepochybne vidieť aj ten, inak pred verejnosťou skrytý, dramatický zápas o vedecké poznanie, ktoré si vedci – a o humanitných a spoločenských vedách to platí dvojnásobne – dokázali vyvzdorovať na nepriaznivých spoločenských okolnostiach. V niektorých prípadoch možno hovoriť dokonca o heroickom úsilí. Snahou autorov bolo podať historický vývoj v SAV vo všetkej zložitosti a protirečivosti. Práve na pozadí doby možno realisticky zhodnotiť prínos SAV do slovenskej a svetovej vedy. Čitateľ v tejto pestrej panoráme nájde to, čo hľadá a čo poukazuje – napriek všetkým problémom – na význam tejto slovenskej vedeckej inštitúcie pre spoločnosť.

A jeles szlovák történesz, Dusan Kovac könyve Előszavában egyértelműen elutasítja a mítoszteremtő ideológusok állásfoglalásait, a mitologizált történelemszemléletet, és kijelenti: "...az ideológustól eltérően minden történésznek törekednie kellene a társadalmi és történelmi igazság megfelelő megismerésére". Nem tagadja azonban, hogy "a megismerés minden fokán maradnak...vitatható értelmezések is". A könyv magyar kiadását azért tartottuk időszerűnek, mert a szlovák közönség körében rendkívül néps zerű (eddig négy kiadást ért meg), és mert úgy véljük: ismerje meg a magyar olvasóközönségnek az a része is, amely nem érti a szlovák szöveget. A szerző valóban törekedett a történelmi igazság megismerésére. Hogy a magyar olvasó ennek ellenére nem mi ndig és nem mindenben tud egyetérteni szemléletével, felfógásával, megállapításaival, az nemcsak természetes, hanem hellyel-közzel jogos is. Mert úgy van, ahogy a szerző maga is mondja az Előszóban: "maradnak vitatható értelmezések is". Ez azonban ne szegje az érdeklődők kedvét: egy más szemlélet, felfogás megismerése mindenképp elősegíti az egyoldalúság veszélyének elkerülését, meggondolásra, érvelésere késztet - ez pedig hozzájárul az ellentétek oldásához a félreértések tisztázásához.

Přední slovenský historik a dlouholetý ředitel Historického ústavu v Bratislavě Dušan Kováč podává čtivou a zajímavou syntézu dějin našeho východního souseda, s nímž Češi sdíleli v 20. století jeden státní útvar, Československo. Popisuje slovenské dě jiny od pravěku, příchod Slovanů, epochu velkomoravské říše, která zabírala nejzápadnější část země, začlenění do rámce středověkého uherského státu, období tureckých nájezdů, maďarizační útlak, národní obrození i dějiny 20. století, kdy Slováci získ ali dvakrát nezávislost. Zajímavé jsou také kapitoly o vývoji slovenské kultury a česko-slovenských vztahů.

Jedenásty zväzok publikácie má dve časti: Udalosti od rakúsko-uhorského vyrovnania až do vypuknutia prvej svetovej vojny (zv. XI a, vyjde budúci rok) a Slováci v prvej svetovej vojne 1914 - 1918 (zv. XI b). Predkladaná druhá časť zväzku má podtitul Zmeny na politickej mape Európy a odchod Slovenska z Uhorského kráľovstva do Česko-Slovenskej republiky. Ako v predchádzajúcich zväzkoch nepôjde len o politické dejiny a o veci národné, ale aj o hospodárstvo, vedu a kultúru. Vhodný ako pramenný materiál pre širokú verejnosť i špecializovanú historickú obec. Edične pripravil P. Dvořák s kolektívom historikov pod vedením D. Kováča.

..."jednotlivé kapitoly knihy predstavujú samostatné štúdie, ktoré vznikli v rôznych situáciách a v rôznych časových intervaloch po roku 1989. Je to vlastne pojednanie o dejinách, historiografii, myslení o dejinách ako aj o témach a úlohách, ktoré stáli a vo veľkej väčšine prípadov ešte stále stoja pred slovenskou historickou vedou." Autor.

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914-1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Dejiny v ňom rebiehali "rýchlejšie", preto je zmysluplné a oprávnené venovať mu samostatný zväzok. Dušan Kováč

Dejiny Slovenska sa odohrávali predovšetkým v dvoch štátnych útvaroch - v Uhorsku a Československu. A predsa sa týmto rámcom úplne nevyčerpávajú. Zistili by sme to, keby sme ich chceli nahradiť dejinami Uhorska do roku 1918 a po roku 1918 dejinami Československa - ich súčet vytvorí to, čo by sme chceli poznať. Okrem toho existuje aj druhá krajnosť: chápať dejiny Slovenska a Slovákov iba ako dejiny akéhosi "slovenského disentu" v Uhorsku a možno aj v Československu.

Obsahom druhého zväzku Kroniky Slovenskasú historické osudy našej vlasti v 20. storočí. Najnovšie dejiny Slovenska majú viacero období, ktoré sa donedávna pokladali za biele miesta, o ktorých sa nehovorilo alebo ktorých obraz sa tendenčne skresľoval. Tvorcovia Kroniky Slovenska 2sa usilovali zachytiť a objasniť všetky dôležité momenty storočia veľkých premien tak, ako im to umožňuje doterajší vedecký výskum. Dielo je bohato zaľudnené a obraz novodobej histórie načrtáva v širokých súvislostiach. Posledné kronikársky spracované udalosti sa viažu na druhú polovicu roka 1999.

Eine entscheidende Wende in der slowakischen Historiographie setzte mit dem Sturz des kommunistischen Regimes Ende 1989 ein.

Kniha o našej krajine v 20. storočí, o udalostiach, čo sa u nás aj okolo nás stali, a, pravdaže, o ľuďoch. No nie iba o tých „veľkých“ na trónoch, na úradníckych postoch, v palácoch, ale i o „malých“ obyčajných ľuďoch, ktorých dejinné deje zväčša iba kamsi posúvali a hlboko ovplyvňovali ich životy. Kniha napísaná mimoriadne čítavým štýlom je určená čitateľom od trinásť rokov a má veľmi dobré predpoklady stať sa pomocníkom učiteľov dejepisu.

Blízky a predsa rozdielni. To je rozpätie, v ktorom sa pohybujú historické osudy a vzájomné vzťahy Slovákov a Čechov. Spoločný pôvod, ktorý je pred nami ukrytý v protohistorických hmlách, vzájomné stýkanie a potýkanie sa v raných dobách historických, spoločný život v habsburskej monarchii, ale v jej rozdielnych častiach a napokon život v spoločnom štáte.

Dušan Kováč slovenský historik, pôsobí dnes ako vedecký sekretár SAV, špecializuje sa na slovenské dejiny druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. V tejto knižke som sa autor pokúsil predložiť verejnosti ucelený pohľad na slovensk é dejiny, ktorý určite nebude vyčerpávajúci, ale ktorý má na vymedzenom priestore podať obraz toho, čo slovenká i európska historická veda v tejto oblasti priniesla.

V rokoch 1939-1945 bola Bratislava hlavným mestom Slovenského štátu. V dvanástich kapitolách sú opísané kľúčové udalosti zo života Bratislavy: moderná výstavba hlavného mesta, most do Ríše, blahobyt uprostred vojnovej Európy, slávnosti a politické návštevy, kultúrne podujatia a športové zápolenia, veľtrhy, kaviarne a viechy, ale aj zánik židovskej Bratislavy a bombardovanie mesta. Autorovi sa podarilo vytvoriť plastický obraz doby, ktorý odzrkadľuje politický a spoločenský život v Bratislave v období Slovenského štátu.

Dejiny Slovenska sa odohrávali predovšetkým v dvoch štátnych útvaroch - v Uhorsku a Československu. A predsa sa týmto rámcom úplne nevyčerpávajú. Zistili by sme to, keby sme ich chceli nahradiť dejinami Uhorska do roku 1918 a po roku 1918 dejinami Československa - ich súčet vytvorí to, čo by sme chceli poznať. Okrem toho existuje aj druhá krajnosť: chápať dejiny Slovenska a Slovákov iba ako dejiny akéhosi "slovenského disentu" v Uhorsku a možno aj v Československu.