Daniela Kováčiková

Básnická zbierka Daniely Kováčikovej Zelená renesancia vychádza z duality intuície a racionality, ktoré v rovnakej miere určujú základný pohyb v poetkinej tvorbe. V jednotlivých básňach sa odhaľuje komplexnosť a bohatstvo hlbinnej poézie konfrontovanej s fragmentmi zážitkov a stretnutí, ako aj pocitov a precitnutí. V úprimnej poézii D. Kováčikovej sa nepredstavuje zoznam hotových riešení, jeho neprítomnosť autorka nahrádza autentickým prístupom k sebe a k svetu a aj vďaka tomuto nepokojnému pátraniu sa jej podarilo vyhmatať dve dôležité univerzálne otázky človeka – kam patriť a komu patriť. Odpovede na ne sú súčasťou tohto básnického a ľudského projektu, v ktorom sa vo väčšej alebo menšej miere spozná každý z nás.

Debutová zbierka básní Daniely Kováčikovej je priestorovou poéziou v najlepšom slova zmysle. Raz je priestor v básni definovaný ako striktne fyzikálny, inokedy ako urbánny, duchovný či mentálny a v neposlednom rade je to aj priestor telesný.  Kováčikovej na prvý pohľad nenápadná obraznosť je najpôsobivejšia tam, kde sa naťahuje k línii horizontu, či už fyzického sveta, vnímanej reality alebo takmer vzdušnej emocionality. Vie byť krehká aj tvrdá, difúzna aj precízna, abstraktná aj ironicky konkrétna, uhýbavá aj nekompromisná. Jeden z najzaujímavejších debutov roka. Daniela Kováčiková (1983) Píše poéziu. Texty jej publikovali časopisy: Romboid, Vertigo, Vlna, Fraktál a Glosolália. Žije a pracuje v Bratislave.