Anastázia Kováčová

Vodné mlyny v minulosti predstavovali spätosť života človeka s rytmom prírody. Svojou architektúrou zakomponovanou do čarovných prírodných zákutí na brehu malých potokov a potôčikov pôsobili nielen zaujímavo, ale i tajuplne. Človek ich budoval najmä v hornatých oblastiach s pozoruhodným citom a individuálnym prístupom majiteľa, a tak vytvárali osobité čaro spojené často s tajomstvom. Zahalené tajomstvá ich vnútorného priestranstva a vonkajšieho zjavu najmä veľkého dreveného kolesa ich priam predurčovali k námetom úžasných rozprávok a povestí. O mlynoch a mlynároch však zostalo aj veľa piesní, prísloví, porekadiel a príbehov. V čarokrásnom prostredí telgártskeho vodného mlyna som prežila ten krásny „čas malín“. Zostali už len spomienky, ktoré pomocou pamäte – toho zázračného „zariadenia“ – chcem v podobe príbehov zachovať aj touto formou písomného rozprávania. Veď to moje osobné sa čitateľ dozvie aj na pozadí toho spoločenského, ktoré rôznymi zmenami ovplyvňovalo život mojich starých rodičov, rodičov, ale i mňa so sestrou. V tom krásnom prírodnom kúte som prežila najkrajšie roky svojho života. Radosť, ale aj smútok, ktorý bol súčasťou osudu každého človeka v tom starom čarovnom mlyne. Vážený čitateľ, prijmi moje pozvanie do sveta točiaceho sa vodného mlyna, v ktorom sa „mleli aj ľudské osudy“.

V tejto knihe som sa snažila priblížiť svoju rodnú dedinu Telgárt. V príbehoch som vychádzala z ústneho podania mojich blízkych a ich priateľov, ktorí však už, žiaľ, nie sú medzi nami.Niektoré poviedky sú už novodobé, ktoré sa naozaj stali. Mená sú vymyslené. Dúfam, že moje úsilie nebolo zbytočné. Obnovím spomienky pre všetkých, ktorí tu žili, a ostatným umožním vytvoriť si obraz o dedine Telgárt.Všetkým, ktorí moju knihu prečítajú, srdečne ďakujem.