Maruška (Kožlejová)

A keď ani Ježiš nemal stopercentnú úspešnosť svojho učeníctva, prečo by som si ja mala myslieť, že to budem vedieť lepšie? Ľudia budú odchádzať. Aj tí, u ktorých sme to ozaj nepredpokladali. Na tú bolesť sa treba pripraviť. Ako také analgetikum som si napísala na malú kartičku: milovať za každých okolností, dať toľko šancí, koľko by dal Ježiš, povedať pravdu, ukázať milosť, veriť, že toto nie je koniec ich príbehu.“ Zázraky. Možno sa nedejú a možno sú všade okolo nás – záleží od toho, ako sa pozeráme na svet. Maruška zázrakom verí, pretože ich prežíva každý deň aj v úplných maličkostiach a nám ukazuje, ako ich neprehliadať. Emília Mihočová, šéfredaktorka časopisu eVýchod Maruška žije príbeh, kde je prirodzené a nadprirodzené tak blízko seba, až to splýva do jednej reality. Božie kráľovstvo je kráľovstvom vzťahov, ktoré nepozná hranice štátov a kniha je perfektnou pozvánkou do dobrodružstva, ktoré Boh prichystal pre každého z nás. Nechajme sa inšpirovať k odovzdaniu, vedeniu, obeti. Peter Podlesný, zakladateľ online magazínu muzom.sk Jedna z vecí, do ktorých sa v živote oplatí investovať, sú stretnutia s ľuďmi, ktorí majú niečo odžité a sú ochotní nechať vás nahliadnuť do svojho sveta. O to viac, ak ich život je úprimným svedectvom o hľadaní správnej cesty, očakávaní, Božom konaní a vo všetkom presiaknutý zápasom o ľudské životy. Určite si zober túto knihu k dobrej káve, otvor ju a stretni sa s Maruškou. Janči Máhrik, kazateľ zboru ZA kostolom Je v tom čosi zvláštne protirečivé, keď vám introvert ako Maruška odhalí svoje vnútro, otvorí svoju dušu dokorán a dovolí čítať svoje spomienky, zážitky a názory na svet. No oplatí sa začítať do týchto myšlienok. Pobádajú čitateľa k rozmýšľaniu nad sebou samým, svojimi motívmi a hodnotami a to je vždy osožné. Ján Velebír, evanjelický farár v Bardejove

Kniha Dožaté je záverečnou časťou žitnej série (Ako chytať v žite, 2009, Nažité v žite, 2017). Ide o zbierku krátkych autobiografických príbehov, ktoré sa odohrávajú na pozadí obyčajného života. Autorka však vidí zázračné v bežnom a neobyčajné v obyčajnom. Hrdinami sú reálni ľudia z jej života, cestovateľské zážitky humorné a príbehy spojené nespochybniteľným povolaním, ktoré jej dal Boh. Kniha je úprimná, zraniteľná a zároveň sa netvári, že je niečím viac, ako v skutočnosti je. Na letisku v Naí Dillí sme v chaose vykladali kufre z taxíka, lebo lietadlo malo odlet o dvadsaťosem minút, a to sa už aj Indovia začali ponáhľať. Abraham nám rozdával letenky. Vzala som si moju a pozrela sa na Daniela, ktorý vyzeral akosi roztržito. Pre istotu som si pozornejšie prezrela tú svoju. Oblial ma studený pot. Letenka bola vystavená na meno Maruška Kožlejová. Pozrela som sa do otvoreného pasu. Mária Skoncová. - Abraham, to meno nie je správne. - Akože nie? Toto si mi poslala. - - Neposlala. Poslali sme ti email s menami, číslami pasov a dátumom vydania. - - Áno a tam bolo toto meno. - - Nebolo. Maruška je moja prezývka. Tak ma ľudia volajú, ale volám sa Mária. - - Po babke, - dodal Daniel a na môj iritovaný pohľad iba mykol plecom a vyplašene sa zahľadel von oknom. - A priezvisko Kožlejová som mala za slobodna. Teraz sa volám Skoncová, - dokončila som. - Po mne, - opäť sa ozval Daniel a tváril sa tak čudne, že tým nachvíľu získal moju pozornosť. - Daniel, čo sa deje? - Daniel si vzdychol. - Rozmýšľam, čo ti mám povedať ako prvé. To, aké meno mám na letenke ja, alebo to, že som si zabudol telefón v taxíku, ktorý práve odchádza.