Lukáš Krajčír

Združenie YMCA (Young Men’s Christian Association / Kresťanské združenie mladých ľudí) predstavovalo v českom a slovenskom priestore 20. storočia výrazný kultúrny, duchovný, sociálny, vzdelávací a telovýchovný fenomén. Ako import zo západoeurópskeho a amerického prostredia ponúkalo dovtedy neznáme a inovatívne aktivity v uvedených oblastiach. Autori príspevkov predstavujú v predkladanej publikácii tieto podoby aktivít na bratislavskom združení YMCA, ktoré si v decembri 2023 pripomenulo 100. výročie otvorenia budovy na rohu Karpatskej a Šancovej ulice v Bratislave. Približujú tiež činnosť a aktérov ostatných ymkárskych miestnych združení v Československu a zasadzujú ich do širšieho kontextu českých a slovenských dejín 20. storočia. Publikácia tak ponúka doposiaľ málo známe i nepoznané podoby ymkárskych aktivít, ktoré mali svoje miesto v rozvoji českej a slovenskej spoločnosti v 1. polovici 20. storočia.

V publikácii jednotliví autori prezentujú svoje pohľady na kľúčové udalosti, inštitúcie, orgány a osobnosti časovo spojené s rokom 1919 a priestorovo s územím Slovenska. Ich ambíciou bolo nazrieť prioritne do štátoprávnych, cirkevných, vojensko-bezpečnostných a kultúrno-spoločenských priestorov onej doby. Zámerom vybratím kľúčových a pre širokú verejnosť aj nepochybne oslovujúcich tém chceli poukázať na neraz komplikované a pritom často zložité cesty Slovenska a slovenskej spoločnosti k oslobodeniu a demokratizácii. Takto nastavenými kritériami môže kniha nielen osloviť úzky okruh vedeckých bádateľov, ale zaujať aj širšie publikum so záujmom o poznanie novodobých slovenských dejín.

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v 1. Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doposiaľ chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčivý demokrat zastával kritické stanovisko.