Milan Kriška

Obsahom príručky sú základné charakteristiky ochorení pohybového systému – ich rizikové faktory, prognóza ale predovšetkým všetky potrebné a prakticky napísané informácie k bezpečnosti farmakoterapie – akými sú nebezpečné interakcie, nežiaduce účinky a kontraindikácie diskutovaných liečiv v liečbe osteoporózy, reumatoidnej a psoriatickej artritídy. Osteoporóza patrí medzi civilizačné ochorenia, ktoré vedie k zvýšenému výskytu zlomenín a je spojené so zvýšenou chorobnosťou a úmrtnosťou. Reumatoidná artritída je chronické zápalové ochorenie postihujúje predovšetkým kĺby a šľachy. U pacientov s reumatoidnou artritídou bol zistený zvýšený výskyt osteoporózy. V súčasnosti sa liečba reumatoidnej artritídy zameriava na včasne stanovenie diagnózy a včasne zavedenie účinnej liečby ešte predtým, ako zápal poškodí kĺb. Liečba musí byť komplexná. Vyžaduje si poučenie pacienta o chorobe, o jej priebehu, spôsobe liečby, o nutnosti dodržiavať režimové opatrenia. Nesteroidové protizápalové lieky sa podávajú takmer všetkým pacientom s touto diagnózou. Zmierňujú bolesť a stuhnutosť kĺbov, zlepšujú kvalitu života pacientov, ale neovplyvňujú priebeh choroby. Glukokortikoidy majú výrazný protizápalový účinok, ale pri dlhodobom užívaní majú i nežiaduce účinky. Liečba je komplexná a zameriava sa na včasné stanovenie diagnózy a včasné zavedenie účinnej liečby Poučenie pacienta o chorobe, o jej priebehu, spôsobe liečby, o nutnosti dodržiavať režimové opatrenia je neoddeliteľnou súčasťou liečby. Vzhľadom na možnosť dlhodobého podávania a známe bezpečnostné riziká spojené s užívaním potrebných liečiv je dôležité rešpektovanie ich kontraindikácií a poznanie možných nežiaducich účinkov a potenciálnych liekových interakcií. Kniha vychádza ako súčasť Edície pre všeobecných praktických lekárov 2024, ktorej súčasťou sú aj tituly: Hematológia pre všeobecných lekárov Parazitológia pre všeobecných lekárov Odporúčania pre stravovanie a výživu u dospelých

Samotné termíny používané vo farmakoterapii vychádzajú z historicky prijatých dokumentov na pôde WHO, neskôr na pôde EMA. Základom ich formulovania bola nevyhnutnosť efektívne komunikovať v rámci klinického skúšania liečiv. Osobitne dôležitým sa stáva vymedzenie termínov pre štandardné hodnotenie rizika farmakoterapie...

Ako zabrániť zlyhaniu farkamkoterapie.