Jarmila Kristová

Kvalita zdravotnej starostlivosti je podmienená nielen materiálnym a technickým zabezpečením zdravotníckeho prostredia, ale aj profesionálnym správaním manažérov v zdravotníckych nelekárskych povolaniach. Toto je navonok dobre sledovateľné vonkajším sociálnym okolím. Jeho zásadnou súčasťou je komunikácia. Je iba málo činností manažéra, v ktorých by komunikáciu neuplatňoval. Prelína sa takmer vo všetkých jeho pracovných činnostiach a manažérskych funkciách a rolách. Je jedným z dôležitých nástrojov, ktorý determinuje napĺňanie cieľov na všetkých úrovniach manažmentu v zdravotníctve. Zásadným spôsobom sa podpisuje na vytváraní, vývoji a zmenách variability pracovných vzťahov, prosperite a celkovom fungovaní riadenej oblasti. Treba si uvedomiť, že manažérovi nebudú stačiť pri výkone zdravotníckeho povolania ko- munikačné spôsoby (spravidla geneticky determinované), naučené a stereotypné, ktoré používa v osobnom živote. Aby vedel riadiť organizáciu a viesť svojich pracovníkov, je žiaduce, aby: • poznal svoj osobný spôsob komunikácie (pozitíva, nedostatky, stereotypy, bariéry ...), • mal dostatočné vedomosti a zručnosti z oblasti manažérskej komunikácie, • efektívne využíval vedomosti a zručnosti z jednotlivých oblastí manažérskej komunikácie v praxi. Táto vysokoškolská učebnica sleduje didaktické ciele predmetu a sprostredkúva systematickú a syntetizujúcu interpretáciu poznatkov z teoretickej a praktickej oblasti manažérskej komunikácie. Jednotlivé kapitoly sú spracované z globálneho aspektu s následnou implementáciou informácií do manažérskej praxe. Učebnica je určená študentom vysokoškolského štúdia v študijných programoch ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia a zdravotnícke vedy, ako aj študentom v ďalšom vzdelávaní. Inšpiráciou môže byť i pre odborníkov na rôznych stupňoch riadenia v zdravotníckej praxi. Ambíciou tejto vysokoškolskej učebnice je študentom ošetrovateľstva, pôrodnej asistencie a zdravotníckych vied, ako aj odborníkom v zdravotníckej praxi sprostredkovať nielen odborné vedomosti a zručnosti z oblasti manažérskej komunikácie, ale aj inšpiráciu na poznanie a zlepšenie vlastného sebaobrazu v jednotlivých oblastiach komunikácie.

Ošetřovatelství se v 21. století využívá telekomunikační a informační technologie při poskytování ošetřovatelské péče. Teleošetřovatelství rozšiřuje působnost a demarkaci poskytování ošetřovatelské péče do vzdálených a malých regionů, umožňuje poskytování ošetřovatelské péče během mimořádné pandemické situace COVID -19, řeší narůstající deficit sester a umožňuje pacientovi setrvat v jeho přirozeném domácím prostředí. V rámci teleošetřovateltví se rozšiřují profesní role sestry o novou roli – roli telesestry. V oblasti multimédií, zobrazovacích metod, telekomunikací je zaznamenáván neustálý pokrok, jsou cenově dostupnější a tím se i teleošetřovatelství stává stále více proveditelné a přístupné pro širokou populaci. Teleošetřovatelství je inovativní prvek poskytování ošetřovatelské péče na dálku a má bohatou technologickou budoucnost v péči o pacienta. Nový ošetřovatelský přístup implementován do ošetřovatelské praxe prezentuje názory a zájem sester o jeho praktickou aplikaci i implementaci teleošetřovatelství do ošetřovatelské praxe.

Kvalita poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti je podmienená nielen materiálnou a technickou vybavenosťou, ale aj profesionálnym prístupom sestry k pacientovi. Tento prístup predpokladá účinný interaktívny proces, ktorého súčasťou je zainteresovaný vzťah determinovaný prvkami terapeutickej komunikácie. Pacient spravidla nemá problémy s komunikáciou (okrem skupiny pacientov, ktorí z najrôznejších príčin nemôžu alebo nevedia komunikovať), pretože jeho komunikačný štýl sa zásadne nelíši od toho, ktorý si osvojil a používal pred chorobou. Rola komunikátorky v povolaní sestry je významná a zasahuje do všetkých oblastí jej aktivít. Má široké uplatnenie a bez nej nemôže sestra realizovať ďalšie roly a ani ošetrovateľský proces. Prostredníctvom komunikácie získava informácie od pacienta, informuje ho, ovplyvňuje, presviedča, motivuje, povzbudzuje, edukuje, vysvetľuje, odporúča, hodnotí a získava pre spoluprácu. V neposlednom rade jej komunikácia umožňuje nadviazať s pacientom kontakt, lepšie ho vnímať, pozorovať, ale predovšetkým ho chápať. V štvrtom vydaní vysokoškolskej učebnice autorka upravila, prepracovala a doplnila niektoré textové pasáže v pôvodnom formáte a doplnila nové kapitoly, ktoré odrážajú potrebu aktuálneho spoločenského diania. Jednotlivé kapitoly sú spracované z globálneho aspektu s následnou implementáciou informácií na podmienky ošetrovateľského prostredia. Vysokoškolská učebnica má pomôcť študentom vysokoškolského a ďalšieho vzdelávania v študijnom programe ošetrovateľstvo a odborníkom v ošetrovateľstve, ako aj študentom v študijných programoch pôrodná asistencia a zdravotnícke vedy a odborníkom zo zdravotníckej praxe pochopiť proces sociálnej a profesionálnej komunikácie, uvedomiť si, zhodnotiť a aktívne a adekvátne rozvíjať vlastný spôsob vyjadrovania a komunikovania a následne uplatňovať komunikačné zručnosti v interakcii s pacientom. Profesionálna komunikácia je nástrojom pacientsky orientovanej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti.