Ondrej Laciak

Aplikačná prax vo svojom každodennom fungovaní často prináša situácie, ktoré zákonodarca dôsledne nedoriešil, prípadne s ktorými pri formulovaní jednotlivých právnych noriem nerátal. V praxi tiež nie sú ojedinelé situácie, kedy ten-ktorý subjekt trestného konania interpretuje, resp. aplikuje jednotlivé hmotnoprávne alebo procesnoprávne ustanovenia nesprávne, neúplne, prípadne ich opomína aplikovať. Tieto pochybenia či nesprávnosti možno často pripísať viacerým faktorom, no zaiste aj v niektorých prípadoch mechanickej práci orgánov činných v trestnom konaní, niekedy aj súdov alebo advokátov, čo je spôsobené najmä kvantitou prípadov, ktoré má konkrétny policajt, prokurátor či sudca na vybavenie a rozhodnutie. Nezriedka je ale príčinou procesných pochybení, dotýkajúcich sa aj práva na obhajobu, nedostatočné poznanie všetkých národných, európskych, ale aj medzinárodných právnych noriem. Publikácia má za cieľ zanalyzovať aplikáciu a niektoré podoby realizácie práva na obhajobu v trestnom konaní, reflektujúc právny poriadok Slovenskej republiky, právo Európskej únie, ale aj rozhodovaciu činnosť súdov a právne doktríny, ktoré subjekty aplikačnej praxe často dostatočne nepoznajú.

Učebnica má ambíciu byť pomôckou pre klinické vzdelávanie študentov právnických fakúlt najmä z trestného práva procesného, ako aj podkladom pre simulované trestné procesy. Publikácia umožňuje časť praktických prípadov použiť aj pre klinickú výučbu trestného práva hmotného, využijúc jemnú modifikáciu prednášajúcim pedagógom či študentom pri samoštúdiu. Klinické právnické vzdelávanie predstavuje moderný svetový trend výučby pozitívno-právnych predmetov, čo si vyžadujú súčasná doba a právna prax, a jej požiadavky na absolventov. V prvej časti učebnice sú praktické prípady, ktoré modelujú reálne procesné situácie právnej praxe, ktoré je potrebné riešiť a analyzovať z pohľadu policajta, prokurátora, obhajcu alebo sudcu. Predstavuje prípravu študentov na praktické vnímanie trestného práva a cestu prípravy na prax po absolvovaní právnickej fakulty. Otázky k prípadom sú autorom odporúčané, ale prípady sú zväčša formulované tak, že umožňujú klásť pedagógom aj iné otázky. V druhej časti učebnice sú uvedené vzory vybraných procesných úkonov, ktoré by študenti mali vnímať v rámci klinického vzdelávania, či už pasívne, alebo aktívne prostredníctvom formulovania jednotlivých podaní advokátov či orgánov činných v trestnom konaní, alebo súdu. Učebnica predstavuje snahu autora prispieť k posunu právnického vzdelávania smerom k požiadavkám praxe, ktorá kladie na absolventov čoraz väčšie a väčšie nároky, čo musia právnické fakulty neustále reflektovať.