Martin Lacko

Málo známe, z politických dôvodov desaťročia zamlčiavané osudy ôsmich generálov 1. Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945 odkrýva táto nesmierne zaujímavá kniha troch slovenských historikov.Rudolf Viest, Ferdinand Čatloš, Alexander Čunderlík, Anton Pulanich, Augustín Malár, Jozef Turanec, Štefan Jurech a generál žandárstva Timotheus Ištok - každý z nich prežil vlastný príbeh života s rozdielnym, väčšinou však tragickým koncom.Autori zhromaždili množstvo archívnych materiálov, spomienok politikov, vojakov i potomkov jednotlivých generálov, a takisto neznámych fotografií z archívov. Táto kniha nenechá čitateľa chladným a prinúti ho, aby sa zamyslel nad dejinami Slovenska, ich doteraz pokrivenou interpretáciou a krutým osudom mnohých slovenských vlastencov, o ktorých vieme stále tak málo.

Povstanie v roku 1944 sa ako symbol antinacistického odporu zaradilo medzi nekritizovateľné otázky povojnového politického a spoločenského života na Slovensku. Historik Martin Lacko ponúka na túto udalosť nerozlučiteľne spätú s našimi dejinami nový pohľad. Pri písaní vychádzal zo zachovaných správ účastníkov povstania i ďalších historických prameňov. Publikácia obsahuje fotografie z partizánskeho života aj mapy povstaleckého územia.

V lete 1941 sa na území východnej Haliče (bývalé východné Poľsko, dnes západná Ukrajina), nachádzalo až 50 tisíc slovenských vojakov. Títo sa na viacerých miestach stretali s dôkazmi otrasnej sociálno-ekonomickej situácie a proticirkevnej politiky sovietskeho režimu, ale najmä s následkami masového zabíjania politických väzňov (dovedna až 30 tisíc obetí) príslušníkmi NKVD. Tieto šokujúce informácie vzápätí poslúžili ako základ pre dobovú propagandu ľudáckeho režimu. Práve na základe osobných svedectiev tisícok Slovákov sa však informácie – najprv o boľševických  a onedlho aj o nacistických zločinoch (či protižidovských pogromoch v Haliči) – rýchle šírili do spoločnosti aj neoficiálnou cestou.

Nová monografia sa na základe historických prameňov snaží podať objektívny obraz o pôsobení a činnosti príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR. Spochybňuje najmä ťažiskový, dodnes pretrvávajúci mýtus marxistickej historiografie o celkovej nespoľahlivosti slovenských vojakov, ktorý dlhé roky symbolizovala najmä postava kpt. Nálepku. Zároveň podáva presný zoznam zbehnutých a zajatých slovenských vojakov, ich osudy, ako aj historické pozadie vojnových udalostí na Ukrajine a v Bielorusku, keď sa príslušníci nášho národa ocitli v gigantickom zápase dvoch zločinných ideológií – nacizmu a boľševizmu, ktoré tragicky zasiahli aj našu krajinu.

Kontroverzné a najviac diskutované, zatracované, ale i vyzdvihované obdobie Slovenskej republiky 1939 - 1945 vyvoláva dodnes búrlivé diskusie. Neutíchajúci záujem o túto etapu slovenských dejín dokazuje, že aj zdanlivo prežitá história preniká v rôznych podobách do súčasnosti a dokáže rozvíriť hladinu verejného a spoločenského života. Pohľad historika Martina Lacka je jedným z možných pohľadov na toto obdobie. Nadväzuje na staršie snahy historikov o seriózne zhodnotenie pozitív i negatív, bez politizácie a zbytočných emócií. Nevyhýba sa ani problematickým témam, ktoré sa usiluje podávať objektívne. Populárno-náučná publikácia môže poskytnúť laickej, ale aj odbornej verejnosti komplexný náhľad politických pomerov, režimu, atmosféry a života v tomto období. Štylisticky zrozumiteľný text zvyšuje pútavosť a atraktívnosť titulu. Práce o prvej SR , ktoré u nás vyšli po roku 1989, môžeme rozdeliť zhruba do dvoch skupín. Jedny sa usilujú glorifikovať tento štátny útvar, druhé zatracovať alebo démonizovať. Preto treba uvítať prácu Martina Lacka, v ktorej sa snaží podať objektívny, stručný a pritom ucelený obraz diania v prvom štátnom útvare Slovákov. Prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Martinovi Lackovi sa podarilo na veľmi dobrej obsahovej úrovni zachytiť všetky najvýznamnejšie problémy, s ktorými Slovenská republika (1939 - 1945) zápasila. Monografia má v mnohých oblastiach priekopnícky charakter a možno vzbudí mnohé diskusie a polemiky. To je však na práci Martina Lacka veľkým pozitívom. Jeho diela nezapadajú prachom, ale sa o nich v historickej obci vie. PhDr. PaeDr. Karol Janas, PhD. Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne

Jednou z najvýraznejších udalostí na prahu obdobia neslobody bola účasť Slovenska vo vojne proti Poľsku. Do protipoľského ťaženia v septembri 1939 zmobilizovala ľudácka vláda viac než 50 tisíc mužov. Priamych bojov sa však Slováci zúčastnili len ojedinele, v prvý septembrový týždeň. Slovenská republika sa týmto stala jediným spojencom Nemecka v protipoľskej vojne, čím svojou mierou prispela k začiatku druhej svetovej vojny a súčasne sa skompromitovala v očiach demokratických veľmocí. Na druhej strane bola účasť Slovenska vo vojne i reakciou na predchádzajúcu expanzívnu politiku Poľska, ktoré sa v roku 1938 snažilo o anexiu časti Slovenska a vytvorenie spoločnej hranice s hortyovským Maďarskom. Marxistická propaganda takisto zamlčovala fakt, že intervenčné slovenské jednotky boli vo viacerých ukrajinských, rusínskych i bývalých slovenských obciach pohraničia ich obyvateľstvom srdečne vítané. Rozpornosť i tragickosť tejto doby zachytávajú autentické dokumenty. V prvom rade osem denníkov (vrátane veliteľstva slovenskej poľnej armády Bernolák) a ďalších sedem kroník útvarov, resp. príslušníkov armády, ktoré sa zachovali vo Vojenskom historickom archíve Bratislava.

Kniha ponúka neobyklý pohľad na dejiny Slovenska v 20. storočí cez prizmu životného príbehu príslušníka bezpečnostného aparátu. Ústredná postava diela, Gustáv Polčík, rodák z Veľkých Kostolian (1918), bol najprv príslušníkom Zboru žandárstva Slovensk ej republiky (1941-1944), potom povstaleckým četníkom, neskôr žandárom za nemeckej okupácie a nakoniec partizánom. Po vojne sa stal príslušníkom Národnej bezpečnosti, v rokoch 1954-1966 bol pridelený k jej štátnobezpečnostnej zložke. Potom sa vrátil do verejnobezpečnostnej zložky, v ktorej prežil aj čistky po roku 1969. Jeho životný príbeh je tak výnimočný. Len zriedka sa stávalo, aby sa zamestnanec politicky takého exponovaného rezortu udržal vo všetkých, aj protichodných režimoch od začiatku s lužby až do dôchodku. Osobitne cenné sú poznatky Polčíka k téme slovenského žandárstva, ako aj k fungovaniu komunistickej bezpečnosti a jej akciám v 50. rokoch.

Námetom edície je proces vzniku a etablovania sa Slovenského štátu v roku 1939 v slovenskej armáde, a to na pozadí dokumentov zachovaných vojenských kroník. 22 kroník armádnych útvarov – počnúc divíziou až po špecializované útvary typu Vojenského súdu – sa zachovali v spravodajských fondoch Vojenského historického archívu v Bratislave. Kniha prináša množstvo nových, posiaľ nepublikovaných informácií, ktoré môžu byť užitočné nielen pre záujemcov o armádnu problematiku, ale všetkých, ktorí sa zaujímajú o toto dynamické obdobie našich národných dejín, či už na celoslovenskej alebo regionálnej úrovni. Súčasne nepriamo nadväzuje na prácu „Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády“ z roku 2007 a zároveň uzatvára túto tému.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 20. – 22. apríla 2009 v aule Pázmáneum Trnavskej univerzity, prezentuje 28 príspevkov mladých historikov venujúcich sa dejinám Slovenska v rokoch 1939 - 1945. Zborník zachytáva obdobie od salzburských rokovaní v lete 1940 až do vypuknutia povstania na jeseň 1944. Príspevky sú zoradené do štyroch tematických kapitol: Politika a spoločnosť, Zahraničnopolitické aspekty, Armáda a Hlinkova garda, Hospodárstvo, cirkev a šport. Jednotlivé štúdie prinášajú nový pohľad na doteraz nespracované biele miesta v slovenskej historiografii dejín 20. storočia.