Stieg Larsson (1954 - 2004) bol švédsky novinár a spisovateľ. Vyrastal u starých rodičov a práve Stiegov dedko sa stal významným mužským vzorom, ktorý hlboko ovplyvnil jeho charakter. Ako presvedčený antifašista bol za vojny väznený v pracovnom tábore. Snažil sa chrániť právo pre všetkých rovnako, bojovať za demokraciu a slobodu prejavu.
K dvanástinám dostal písací stroj, ktorého klepanie v noci často budilo celú rodinu. V osmnástich sa zúčastnil mítingu proti vojne vo Vietname, kde streto Evu Gabrielssonovú, svu životnú partnerku. Po absolvovaní vojenskej služby cestoval po Afrike. Vystriedal veľa zamestnaní. Stieg Larsson sa stále viac angažoval v boji proti rasismu a pravicovému extrémizmu, o ktorom aj písal. Novinárske skúsenosti a politické presvedčenie viedlo Larssona k založeniu nadácie a rovnomennému časopisu Expo. Čoskoro sa stal odboríkom na švédske krajne pravicové a rasistické organizácie, vystupoval na verejnosti a čelil vážnym vyhrážkam svojich politických nepriateľov. Napokon sa Stieg s Evou prestali ukazovať na verejnosti a prijali bezpečnostné opatrenia. Larsson napísal knihu o tom, ako sa majú novinári brániť hrozbám.
Dlohročné spolužitie Stiega a Evy trvalo s malými prestávkami až do jeho smrti. Stieg Larsson zomrel na tažký infarkt a svojho medzinárodného úspechu sa nedožil. Je nespochybiteľné, že se jedná o jeden z najväčších objavov predchádzajúceho - trilógia Millennium (orig.vyd. 2005-2008). Muži, ktorí nenávidia ženy (Ikar 2009, 2015), Dievča, ktoré sa hralo s ohňom (Ikar 2009, 2015) a Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (Ikar 2009, 2015) presahujú rozmery klasického detektivneho žánru. Šírkou a hĺbkou svojho záberu pripomína skôr rozmanitú a plastickú fresku súčasnej spoločnosti.
Na trilógiu Millenium voľne nadviazal David Lagercrantz s trilerom Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti (Ikar 2015).
