Milan Lasica strana 3 z 5

Milan Lasica je skvelým hercom, komikom, textárom, režisérom, moderátorom a taktiež aj divadelným riaditeľom. Okrem toho je aj skvelým glosátorom niekedy `štátotvorných` a niekedy `banálnych` vecí a udalostí, s ktorými sa dennodenne stretávame. Doteraz ste sa s jeho fejtónmi mohli stretávať v periodickej tlači, ale v knihe Bodka (pomenovanej podľa rovnomennej rubriky v časopise .týždeň) si ich môžete vychutnať všetky.

Kniha bledomodrý svet Júliusa Satinského obsahuje spomienky, fotografie, karikatúry, sny, dopisy ... Ku knihe je priložené CD Škola života L+S (Ako sa stať námorníkom).

Milana Lasicu, aspoň ako jedného z nenapodobiteľnej a nenahraditeľnej dvojice L&S, určite každý pozná, no predsa azda nezaškodí, aspoň súhrnne pár slovami povedať, tak toto všetko je on: Nuž predovšetkým Vysokou školou múzických umení vycibrený dramaturg, potom herec, autor a spoluautor hier, textár, pesničkár, interpret sám seba i populárnych, milo naivných pesničiek nás starších, duchaplný smutný klaun, režisér...Táto kniha obsahuje všetky Lasicove texty piesní od začiatku jeho tvorby až podnes. Voľne ich sprevádzajú krátke trefné výňatky z autorových článkov, fejtónov a interview, čo spolu s nápaditou grafickou úpravou vytvára zaujímavú atmosféru knihy.

Túto spomienkovú platňu venujeme všetkým tým, čo nás majú radi. Lebo vedia, prečo nás majú radi. A tým, čo nás nemajú radi, lebo to vedia tiež. L&S. Obsahuje okrem doslovného prepisu legendárnych LP aj fotografie a edičné poznámky. Súčasťou knihy je aj CD uložené v papierovej pošetke priamo vloženej do väzby.

V jeseni 2004 som sa Milana Lasicu opýtal, či by nebol ochotný stráviť nejaký čas so mnou a s mojím magnetofónom a odpovedať na moje otázky. Tie tázky by sa dotýkali jeho života, práce, rodiny, priateľov, záľub, názorov. Prosto - čohokoľvek, čoho sa dotýkal a dotýka on a čo sa dotýkalo a dotýka jeho. Spýtal sa, čo si od toho sľubujem, a ja som odpovedal, že to sa ukáže až sa dorozprávame. Ak nám to vyjde tak, že by to mohlo byť zaujímavé aj pre iných, mohla by z toho vzniknúť kniha rozhovorov.

Obsahuje okrem doslovného prepisu legendárnych LP aj fotografie a edičné poznámky. Súčasťou knihy je aj CD uložené v papierovej pošetke priamo vloženej do väzby.

Po úspechu knihy Bodka prichádza Milan Lasica s novými fejtónmi z rokov 2007 až 2009, tentoraz s názvom Bodka 2. Vtipne a s nadhľadom v nej komentuje udalosti z nášho spoločenského a politického života s občasnými digresiami do minulosti, a to všetko zabalené do typicky lasicovskej podoby, plnej bonmotov a jedinečných postrehov.

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

Od roku 2003 píše Milan Lasica fejetony pro slovenské časopisy (knižně vyšly pod názvy Bodka a Bodka 2). Nová knížka obsahuje výběr těch, které jsou zajímavé i pro české čtenáře. Autor jim předkládá humorná i vážnější témata, napsaná svěžím jazykem.

Po skončení prohlídky mi lékařka, velmi sympatická paní v nejlepších letech, řekla, že můj zdravotní stav je přiměřený mému věku. Z toho vyplývá, že je to docela vážné, ale s tím se asi nedá nic dělat. Trochu jsem si chtěl s tou doktorkou popovídat, jen tak nezávazně o zdravotnictví a o jiných věcech, ale když jsem se jí zeptal, co dělá večer kolem deváté, začala se smát a řekla, že v devět bych už měl být v posteli. Já jsem se zeptal, jestli ve svojí, a ona řekla, abych nemístně nevtipkoval, protože by to mohlo mít nepříjemnou dohru. … To ti mě tak rozhodilo, že jsem si musel zajít naproti do bistra a dát si dvě becherovky. Já vím, že můj zdravotní stav je přiměřený mému věku a že jiný už asi nebude, ale proč mi to doktorka připomíná, místo aby si se mnou aspoň zavtipkovala: Co děláte kolem deváté večer, paní doktorko? To už jsem v posteli a vy byste tam měl být taky. V tý samý, paní doktorko? Jestli vám nevadí, že tam bude i můj manžel… Takhle nějak inteligentně se to dá dělat a člověka by to hned trochu povzbudilo.

JA SOM OPTIMISTA 1. MILUJEM HANKU 2:38, 2. ŽENY NEMOŽNO IGNOROVAŤ 4:31, 3. DNES MÁM PRVÉ RANDEVÚ 2:43, 4. JA SA NEDÁM OD TEBA UŽ ZA NOS VODIŤ 3:30, 5. KEBY SOM SA NEBÁL 3:29, 6. PÔJDEME DNES 2:53, 7. ŠUHAJ VEZMI MA DO TANCA 2:47, 8. JA SOM OPTIMISTA 2:39, 9. SKÔR NEŽ ODÍDEŠ 3:09, 10. HALÓ, DOBRÝ VEČER SLEČNA 3:24, 11. ABDULLAH 3:35, 12. VESELO SA NA TENTO SVET POZERÁM 2:38, 13. JA VIEM VŠETKO 3:03, 14. SAIGON 4:17, 15. JA SA NEVIEM NIKDY HNEVAŤ 2:51, CELÝ SVET SA MRAČÍ 1. TY SA MI ĽÚBIŠ 2:35, 2. MILUŠKA MOJA 3:25, 3. PODAJ MI RÚČKU 3:01, 4. CELÝ SVET SA MRAČÍ 2:53, 5. TAK SMUTNO MI JE BEZ TEBA 3:00, 6. ĽÚBIM VÁS 4:22, 7. PREČO TAK POZDE, KRÁSNA PANI 3:11, 8. ŠUHAJKO 2:12, 9. TAK NEKONEČNE KRÁSNA 3:00, 10. NIE SOM JA EŠTE TAK STARÝ 3:24, 11. AŽ NAŠE ŠŤASTIE ODLETÍ 3:43, 12. JAJ ZUZKA, ZUZIČKA 2:42, 13. PREČO SA MÁME ROZÍSŤ 3:10, 14. ANČA, ANČA, ANČA, HANA 3:19, 15. DO ZAJTRA ČAKAJ 3:23, MILAN LASICA THE SWINGS SERENADERS SISTERS BRATISLAVA HOT SERENADERS Venované odkazu Františka Krištofa Veselého

Milý Emil, nevieš si predstaviť, čo sa teraz deje u nás v starobinci. Povedali nám, že si máme zvoliť samosprávu, pretože my vraj najlepšie vieme, čo potrebujeme a čo nám chýba. Nuž, trochu sme sa s Hrdličkom zasmiali, pretože to, čo nám chýba, nám už sotva niekto poskytne a to, čo potrebujeme, je už dávno za nami. S Hrdličkom sme sa zhodli, že by sme potrebovali byť o takých dvadsaťpäť rokov mladší. Nie o viac, načo, dvadsaťpäť rokov stačí, to by bol práve ten najlepší vek, Hrdlička akurát dodal, že by to bral, ale bez komunistov. Na komunistov sa po osemdesiatom deviatom dosť nadávalo, niekedy aj prehnane, ale Hrdličkovi naozaj ublížili, desať rokov sedel za to, že chcel ilegálne prejsť do Rakúska, lebo tam mal sesternicu, tiež sa volala Hrdličková, teda po rakúsky Hrdlicka, bez mäkčeňa. Hrdlička mal smolu, on bol vždy trochu škodoradostný, rád sa zabáva na cudzí účet a vždy sa potom tak idiotsky smeje, ako keby lapal po dychu, takže to vyzerá, akoby sa dusil. A keď chcel zdrhnúť cez ten pečniansky les pri Petržalke, zrazu uvidel, ako oproti nemu kráčajú dvaja pohraničníci bez psa, ale s automatmi, schoval sa do kríkov, oni okolo neho prešli a nič si nevšimli a keď boli vzdialení asi na dvadsať krokov, Hrdlička to nevydržal a začal sa tak debilne smiať, ako to mal vo zvyku. Po desiatich rokoch ho pustili na amnestiu, takže pekné spomienky na bývalý režim nemá. Potom ho zase zavreli, ale už len na dva roky, lebo sa vraj v kaviarni schádzal s kamarátmi a zostavovali tam nekomunistickú vládu. No, keď zato vyfasoval len dva roky, tak ten režim zase veľmi neohrozovali. V kaviarni sa seriózny prevrat pripravovať nedá, v kaviarni sa dá len tárať dve na tri, na druhej strane, keď uvážime, že išlo iba o táranie, tak tie dva roky sú za táranie dosť. Pre mňa je dôležité, že Hrdlička nezatrpkol a je s ním stále sranda. Pokiaľ ide o to, keď som bol na vojne, tiež sme takto srandovali, zostavili sme vládu a mali sme aj zasadnutia, bol tam s nami jeden Romovec a ten bol v tej vláde za komunistickú stranu a my, demokrati, sme sa s ním stále hádali a vždy sme ho prehlasovali. Potom to skončilo, lebo Romovec povedal, že ak nám na to prídu, pôjdeme všetci pred vojenský súd a to je koniec. Vidíš, momentálne som zabudol, o čom som ti začal písať, aha, samospráva. Na tej schôdzi, kde sa samospráva ustanovovala, sa prihlásil Hrdlička a opýtal sa, či rozhodnutia samosprávy bude akceptovať vedenie starobinca. Nastalo ticho a po chvíli povedal riaditeľ: „Od prípadu k prípadu.“ A Hrdlička povedal, že to mu stačí a odišiel. Potom sme volili vedenie samosprávy a vtedy stal akýsi Čambal, ktovie čím bol predtým, a povedal, že môžeme voliť členov výboru, ale že predsedom bude on, lebo má veľké skúsenosti, vraj bol celý život predseda, len raz bol podpredseda. Tak sme ho zvolili. Hrdlička by iste bol proti. Ale dá sato pochopiť, vytrpel si svoje. Emil, v mene samosprávy ťa zdravím.

Dva roky sa čitatelia časopisu .týždeň mohli zabávať nad listami dôchodcu Mira, ktoré písal zo starobinca svojmu spolužiakovi Emilovi. Cez Mirove reminiscencie na mladosť, dobové reálie, zamestnanie až po súčasnosť zhrnul Milan Lasica v skratke so svojím typickým humorom okoreneným (seba)iróniou polstoročie našich dejín. S nadhľadom a eleganciou nastavil minulosti zrkadlo, v ktorom sa odrazilo pokrivenie doby, deformácia spoločnosti či slabosti jedinca. Zvuková verzia sa teraz k fanúšikom dostáva v podobe úž štvrtého pokračovania série audiokníh s názvom Listy Emilovi, ktoré Milan Lasica aj sám načítal.

"Peter Lipa spieva moje texty tak, ako keby si ich sám napísal," hovorí Milan Lasica. Počas vyše tridsaťročnej spolupráce oboch autorov ich Lipa naspieval viac ako päťdesiat. Prosperita, Valutový cudzinec, Balada o štyroch koňoch patria v tomto výbere piesňových textov Milana Lasicu k najznámejším. Okrem pôvodných textov napísaných pre Petra Lipu sa v ňom nachádzajú aj pretextované americké evergreeny. Piesňové texty Milana Lasicu k prevažne jazzovým a bluesovým skladbám ilustroval Marek Ormandík.

Zdeněk Svěrák, Jan Werich, Ivan Kraus, Milan Lasica, Miroslav Horníček a další čtou povídky ze svých knih nebo vzpomínají na své herecké kolegy. Zdeněk Svěrák – Za Přemkem Baštýřem František Nepil – Jak se stěhuje záchod Milan Lasica – Zlodějna se rozmohla Jiří Suchý – Živý betlém kronikáře Hlaváče Luděk Munzar – Klub dobráků Ivan Kraus – Muž v domácnosti Jiří Voskovec – Dopimluv Miroslav Horníček – Dobře utajené housle Jan Werich – O orlech a hovniválech

Tracklist: Strana A 1. Chcel by som byť 2. Spomínam na Paríž 3. Ježibaby 4. Na výstave 5. V jedálnom vozni 6. Ach, to by boli vojny malebné Strana B 1. V našej obci 2. Za dedinou 3. Jano bol chlap 4. Vyletel vták 5. Keď som išiel 6. Bolo nás jedenásť 7. Do batôžka