Vladimír Ledecký

Čo sa musí stať, aby vám Rómovia nesmrdeli a mali ste ich radi? Ako nadchnúť celú dedinu pre spoločné aktivity? Potrebujeme pochopiť včely? Ktoré problémy najviac trápia východné Slovensko? Z akého dôvodu treba chodiť do Osvienčimu? Prečo je tak fajne vo svete tvorivých ľudí? Ako je možné, že Rómovia v Spišskom Hrhove pracujú? Stojí za to padnúť na hubu? Aké "rómske gény" potrebujeme? A prečo najlepší príhovor napíše len sám život? Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký v 73 hlboko osobných fejtónoch píše o svojej dedine, ale aj o myšlienkach, ktoré ďaleko presahujú hranice chotára obce. Citlivo, no zároveň priamo pomenúva najväčšie problémy spolužitia s Rómami, ale hlavne ukazuje, ako si s nimi vytvoril vrúcny vzťah a dokázal im pomôcť. Práve vzájomná pomoc, pozitívna motivácia, tvorivosť a aktivita sú ústredným motívom fejtónov. Okoreňujú ich príhody zo zahraničných ciest do exotiky či hlbšie zamyslenia nad stavom spoločnosti. Štefan Hríb o knihe: Za jeden z najväčších hriechov od roku 1989 považujem práve narábanie štátu, médií a vlastne väčšiny z nás s rómskou komunitou. Aj preto vydávame túto knihu. Jej autor ukázal, že neexistuje neosobné riešenie rómskeho problému, takže ak si máme navzájom pomôcť, nestačia nám akokoľvek dobre myslené projekty ani eurofondy. Spišský Hrhov je korunný dôkaz, že ak chceme riešiť problém osád, musíme mať nielen dobré nápady, ale aj odvahu k osobnému vzťahu.

“Všetci poznajú Vlada Ledeckého, ako toho starostu zo Spišského Hrhova! Z obce, v ktorej Rómovia pracujú a s majoritou majú harmonický vzťah. Nie je to idylka a skutočnosť môže byť horšia, ako sa zdá. Táto kniha však nehovorí, že regionálny rozvoj má nejakú cieľovú rovinku. Je to neustály, nekončiaci proces. Vlado ukázal svetu, že sa oplatí na ňom pracovať. Keď začínal so starostovaním, prišiel do regiónu, v ktorom mali ľudia, a často to platí aj dnes, vo svojej DNA hlboko zakorenené „nedá sa”, „oni si za to môžu sami“, či „oni sa tak rozhodli žiť“. Tieto vety tu počúvate tak často, že sa každému postupne vryjú pod kožu. Vlado Ledecký dal počas svojho starostovania a aj neskôr ľuďom šancu vidieť svet lepší než sa zdá. Dal šancu na lepší život tým, ktorí ju stratili už pri narodení. Dal šancu majorite pracovať na svojich predsudkoch. Dal šancu iným obciam rozvíjať sa tým, že im ukázal, ako to urobil v Spišskom Hrhove. Krajšia časť knihy je presne o týchto šanciach. V jej druhej polovici však vidieť, že keď mal dostať šancu on, zmeniť veci „vo veľkom“, pomôcť regiónom rozvíjať sa „zhora“, narazil na nezáujem a neodbornosť. Systém je horší než sa zdá, než sa tvári. Nič však nie je stratené. Vlado menil Spišský Hrhov k lepšiemu spolu s ľuďmi, ktorí tu žijú, dvadsať rokov. Koľko to potrvá celej krajine, kým sa systém spamätá a pridajú sa aj ostatní? Uvidíme…” Kniha rozhovorov zachytáva pohľad Vladimíra Ledeckého na rozvoj v regiónoch počas celého pôsobenia v regionálnej aj nadregionálnej politike. Od starostovských začiatkov, cez rozvoj v Spišskom Hrhove, ale aj z pohľadu poslanca vo VÚC, neskôr v Národnej rade SR, aj na pozícii štátneho tajomníka Ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Všetko podané jemu vlastným, miestami satirickým spôsobom. V kapitolách, ktoré sú venované pôsobeniu v Spišskom Hrhove, rozpráva príbeh rozvoja kúpy prvého počítača na obecnom úrade, o zriadení obecnej firmy, o sociálnom podnikaní, či práci s ľuďmi z marginalizovaných rómskych komunít, o úspechoch aj sláve obce. Negatívnejšie ladenie už majú kapitoly z pôsobenia v nadregionálnej politike, kde sa v rozhovore venujú najmä byrokracii úradníkov, ale aj nevôli a bizarnostiam, ktoré prežil na ministerstve. V závere ponúka pohľad na aktuálne dianie vo svete aj vízie, kam by sa rozvoj na Slovensku mohol uberať.