Matúš Mahút

Všetka moc visí na Veľkom strome a len opice, ktoré sú schopné šplhať sa po chrbtoch ostatných opíc, z nej môžu kúsok ochutnať. Opičiak z rodu vrešťanov vyliezol na najvyšší strom v lese, aby bol bližšie k slnku. A aby sa ním raz mohol stať. Jeho meno bolo Aha a svet si ho pamätá ako prvého vládcu, ktorý budoval vlastný kmeň, odhaľoval silu konárov a svojmu kmeňu zveril najkrvavejšie tajomstvo - všetka moc visí na Veľkom strome a len opice, ktoré sú schopné šplhať sa po chrbtoch ostatných opíc, z nej môžu kúsok ochutnať. Postupne sa učia plávať v krvi a v prachu Veľkého kolesa, hľadajú náboženstvo v ohni, vo vode, v zemi a napokon v samotnej moci. Príbehy letokruhov Veľkého stromu sú písané ostrým perom tých, čo sedia tam hore. Autor znázorňuje zložitú históriu ľudstva a neľútostný boj o moc, ktorý prebieha už od samého zrodu akéhokoľvek živého organizmu. Tam hore v mnohom pripomína Orwellovu Zvieraciu farmu, stačí, aby si niekto uzurpoval alebo dostal moc a jeho charakter sa od základu zmení - má všetko, a predsa mu niečo chýba. Chce mať ešte viac.

Cez Mlynskú dolinu pretečie každý rok 6000 študentov, čo je približná kapacita troch autobusov, ktoré tadiaľ premávajú. Každý z nich si tam prináša svoje skúsenosti, plný kufor a fľašu domácej, aby dokázal prežiť viac ako dva semestre. Jedným z nich je aj Mirko, sympatický obézny Oravčan s chuťou naplniť si hlavu vedomosťami a novými zážitkami. Vysokoškolský život je pestrý a plný prekvapení, čo by dokázali zaplniť stovky kníh. Tu je jedna z nich.

Vysokoškolský život je pestrý a plný prekvapení, čo by dokázali zaplniť stovky kníh. Tu je jedna z nich. Cez Mlynskú dolinu pretečie každý rok 6000 študentov, čo je približná kapacita troch autobusov, ktoré tadiaľ premávajú. Každý z nich si tam prináša svoje skúsenosti, plný kufor a fľašu domácej, aby dokázal prežiť viac ako dva semestre. Jedným z nich je aj Mirko, sympatický obézny Oravčan s chuťou naplniť si hlavu vedomosťami a novými zážitkami. Z prvých dvoch semestrov sa nakoniec vykľuje rok, na ktorý sa nezabúda. Rok plný priateľstiev, lásky, smiechu, alkoholu, ale aj depresie, zúfalstva, hádok a v neposlednom rade skúšok, tých vysokoškolských aj životných. Avšak tie sú iba kvapkou v mori oproti nezabudnuteľným zážitkom, ktoré ponúka iba jedno miesto na svete – Mlynská dolina. Výška je podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru žena. Je všeobecne známe, že ženy sú komplikované, a to je na nich krásne. Výška sa skloňuje najčastejšie v slovných spojeniach o vzdialenosti vo vertikálnom smere, no má omnoho krajšie významy, napríklad keď je reč o dosahovaní duchovných výšok pomocou ľudských endorfínov alebo prírodných téhácé látok, v hudobných sférach alebo v plnení nedosiahnuteľných snov. Niekedy je to však len miesto, ktoré dokáže zmeniť život. Niekoho zanesie do nebeských výšin, iného položí na totálne dno.

Všetka moc visí na Veľkom strome a len opice, ktoré sú schopné šplhať sa po chrbtoch ostatných opíc, z nej môžu kúsok ochutnať. Opičiak z rodu vrešťanov vyliezol na najvyšší strom v lese, aby bol bližšie k slnku. A aby sa ním raz mohol stať. Jeho meno bolo Aha a svet si ho pamätá ako prvého vládcu, ktorý budoval vlastný kmeň, odhaľoval silu konárov a svojmu kmeňu zveril najkrvavejšie tajomstvo – všetka moc visí na Veľkom strome a len opice, ktoré sú schopné šplhať sa po chrbtoch ostatných opíc, z nej môžu kúsok ochutnať. Postupne sa učia plávať v krvi a v prachu Veľkého kolesa, hľadajú náboženstvo v ohni, vo vode, v zemi a napokon v samotnej moci. Príbehy letokruhov Veľkého stromu sú písané ostrým perom tých, čo sedia tam hore. Autor znázorňuje zložitú históriu ľudstva a neľútostný boj o moc, ktorý prebieha už od samého zrodu akéhokoľvek živého organizmu. Tam hore v mnohom pripomína Orwellovu Zvieraciu farmu, stačí, aby si niekto uzurpoval alebo dostal moc a jeho charakter sa od základu zmení – má všetko, a predsa mu niečo chýba. Chce mať ešte viac.

Viete, čo majú spoločné obedy vo Venze a Kvapky? Každý ich miluje. Kvapky zachytili množstvo príbehov z mestečka Ľudovíta Štúra, až sa z nich napokon stal Dážď. Toto bratislavské zákutie spájajú so zvyškom hlavného mesta len dve vyťažené linky a generácia, čo v budúcnosti povedie náš národ. Dážď chce upozorniť na krehké a zároveň nezlomné duše študentov, ktorí sa snažia robiť zázraky s minimom prostriedkov, premeniť svojich pár rokov na zlato či nájsť zmysel v dlhých dňoch a krátkych nociach a takmer skutočné postavy privádza do situácií, keď si musia vybrať medzi vlastným dobrom a dobrom iných. Mirko Lajmo a jeho partia zažijú bungee jumping, tanec v daždi, beh naostro, Grand Theft Auto, niekoľko opíc, Španielsko, stareckú geriatriu a veľmi veľa sladkých koláčov z kuchyne vychýrenej cukrárne leskejks. Táto kronika Mlynskej doliny ponúka pohľady na študentský život priamo z prvej ruky a prináša nežné osvieženie do súčasnej literatúry pre mladých. Jej autorom je Matúš Mahút, vyslúžilý obyvateľ internátov, na ktoré spomína s láskou a s ľahkým úsmevom na tvári. Dážď slúži ako dôkaz, že Mlynská dolina je nevyčerpateľnou studnicou dych berúcich príhod a jej milovníci sa k nej radi vracajú ako k dávnej priateľke.