Miro Mališ

Desať poviedok o láske - niekedy prepletenej s bezstarostnou veselosťou, pod ktorú sa podpísala mladosť a neochvejná viera v nádhernú spoločnú budúcnosť, neskôr už s trpkým poznaním konečnosti tohto vzťahu tu, na tomto svete, ale s očakávaním toho, čo príde potom. Zdá sa, že takmer všetko v tejto knihe sa stalo, no nie je jasné, či udalosti prebiehali tak, ako sú zachytené, alebo ako si autor predstavuje, že mohli prebiehať. V doslove Juraja Šebestu čítame, že ide o autentickú prózu, lebo hranicu medzi prežitým a fikciou sa autorovi podarilo zmazať, a tak nezáleží na tom, ktorá polovica práve prevažuje; kniha je plná citu, humoru, poézie i múdrosti, zasahuje to, čo je nad slovami – srdce a dušu. Miro Mališ (1963) doteraz publikoval dve zbierky poézie: Budeme si musieť zvyknúť (2006), Samé dobré správy (2016) a Interregnum (2024).

Básnická zbierka o pretrvávajúcej láske, ktorá sa nekončí ani odchodom milovanej osoby do večnosti. Autor ponúka celú škálu lyrických foriem odrážajúcich spomienky na spoločný život, nostalgiu, smútok, ale aj radosť nádeje. „Túto knihu som nikdy nechcel napísať. Ale veci sa vyvinuli tak, ako sa vyvinuli... A ja som si teda sadol a začal som písať. Musel som...“ hovorí autor na margo svojej poslednej knihy, ktorá je do značnej miery iná ako všetko, čo napísal doteraz. Kniha je ilustrovaná krehkými dielami významného výtvarníka Martina Augustína a fotografiami z archívu autora. Miro Mališ (1963) doteraz publikoval dve zbierky poézie: Budeme si musieť zvyknúť (2006) a Samé dobré správy (2016). Kniha v multimediálnej forme je dostupná po načítaní QR kódu na zadnej strane obálky alebo na www.mminterregnum.sk