Thomas Mann strana 3 z 3

Paul Thomas Mann sa narodil v Lübecku v rodine obchodníka s obilím Thomasa Johanna Heinricha Manna a polovičnej brazílčanky Júlie da Silva Bruhns. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala do Mníchova, kde Thomas Mann žil až do roku 1933.

S vlastnými literárnymi pokusmi začal Mann v roku 1893. O rok neskôr debutoval svoju novelou Gefallen. Prvé veľké dielo, románová prvotina Buddenbrooks - Verfall einer Familie (po slovensky Buddenbrookovci - Úpadok jednej rodiny) vyšla v roku 1901. Kniha zožala okamžitý úspech a z Thomasa Manna sa stal takmer cez noc známy nemecký spisovateľ. Neskôr sa venoval tiež žurnalistike (rok pracoval v redakcií satirického časopisu Simplicissimus).

V roku 1905 sa oženil s dcérou vzdelaného židovského obchodníka Katiou Pringsheimovou, s ktorou mal 6 detí, z ktorých sa výraznejšie preslávili dvaja: Klaus, ktorý sa rovnako venoval literatúre a Golo, ktorý sa venoval histórii. Fakt, že Mann spojil svoj život so ženou, hoci to v jeho dobe bola jediná možnosť verejného partnerského spolužitia, bol pre jeho okolie viac ako prekvapujúci. Nachádzal totiž väčšie zaľúbenie v mladých mužoch, ako vo spoločnosti žien. Ku svojej prípadnej homosexuálnej či bisexuálnej orientácií sa nikdy otvorene nepriznal, hoci homosexuálne a homoerotické motívy sú v jeho diele časté (napr. v románe Buddenbrookovci, či v novelách Smrť v Benátkach a Tonio Kröger).

V roku 1912 ochorela Katia na tuberkulózu a pobudla dlhodobo v pľúcnom sanatóriu v Davose. Jej liečba, zážitky zo sanatória aj obavy z možnej smrti inšpirovali Thomasa Manna k druhému významnému románu, snovému rozprávaniu z luxusnej ozdravovne tuberkulóznej smotánky Der Zauberberg (po slovensky Čarovný vrch), na ktorom začal pracovať v roku 1913 a dokončil ho roku 1924, kedy bol, rovnako s veľkým úspechom, publikovaný.

V dobe prvej svetovej vojny sa v eseji Betrachtungen eines Unpolitischen (po slovensky Úvahy nepolitického človeka) sa dostal do zásadných rozporov s bratrom Heinrichom, keď vojnu neodmietol; neskôr svoje stanovisko považoval za chybné.

Thomas Mann sa stýkal s poprednými umelcami a spisovateľmi svojej doby, napr. s Hermannom Bronchom či Robertom Musilom, ktorému výrazne pomáhal v jeho finančnej tiesni, a ktorého diela si veľmi vážil.

V roku 1929 získal Nobelovu cenu za literatúru, jedným z kandidátov na toto ocenenie bol už v roku 1927. Zo značnej finančnej sumy, ktorú dostal, umáral vysoké dlhy svojich detí.

Už od začiatku 30. rokov Thomas Mann sledoval hroziaci nástup nacizmu. Vo svojej reči Appell an die Vernunft (po slovensky Apel na rozum) prednesenej v Berlíne októbri 1930, ktorá vstúpila do dejín ako tzv. Deutsche Ansprache (po slovensky Nemecký prejav) varoval pred možnou hrozbou. Napriek nadšenému prijatiu neboli jeho obavy vypočuté. V roku 1933 opustili s manželkou Katiou cez Paríž Nemecko a uchýlili sa do exilu vo Švajčiarsku.

V rokoch 1933 až 1942 pracoval Mann na rozsiahlej románovej tetralógií Joseph und seine Brüder (po slovensky Jozef a jeho bratia).

V rokoch 1934 a 1935 podnikli Mannovci prvé cesty do USA. V roku 1936 získali česko-slovenské občianstvo a cestovný pas. V roku 1938 odišiel do USA, kde v roku 1944 získal občianstvo. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Európy, od roku 1952 žil vo Švajčiarsku.

Roku 1947 bolo vydané Mannove pravdepodobne najznámejšie dielo, román Doktor Faustus, napísané za jeho pobytu v USA. Faustovská inšpirácia prenesená do vtedajšieho Nemecka spája v postave skladateľa Adriana Leverkühna otázky umeleckej tvorby a slobody duše.

Pri pobyte v holandských prímorských kúpeľoch v Nordwijku ochorel Mann na arteriosklerózu. Po návrate do Zürichu bol hospitalizovaný a 12. augusta zomrel vo veku 80 rokov.

(Zdroj wikipedia)