Samo Marec

Sto zaujímavých faktov o najobľúbenejšom športe na svete Položili ste si niekedy otázku, prečo majú futbalové mužstvá po jedenásť hráčov? Prečo ich nie je deväť, dvanásť alebo pätnásť? Ako došlo k tomu, že sa zápas hrá 90 minút? V ktorom zápase sa prvýkrát objavil rozhodca? Odkiaľ sa vzali pokutové kopy, žlté a červené karty? Alebo ako sa napríklad zrodila Liga majstrov? Kniha Prečo hrajú futbal jedenásti proti jedenástim ponúka odpovede na rovnú stovku takýchto otázok. Súvisia so zrodom a s vývinom najobľúbenejšieho svetového športu. Čaká vás sto hádaniek, ktoré len tak ľahko nerozlúsknete pomocou internetu. Pobavia vás aj zvláštne anekdoty, ako napríklad príbeh o hráčovi, ktorý dal gól bez toho, aby vôbec vkročil na ihrisko. Vďaka tomu je kniha od populárneho publicistu Luciana Wernickeho úžasným zdrojom zaujímavostí o nádhernej hre zvanej futbal. Preložil Samuel Marec.

What does carrying a load mean? Can you make money doing it? Are porters to be found only in the Tatra Mountains? Is the world of porters macho? Are there any female porters? How come supplies are still not being transported to the mountain huts by helicopters? What is the hierarchy and what are the rules up there? And who’s a porter anyway? For more than a year, we accompanied various porters, mountain hut keepers, mountain guides and carrying frame makers on the uphill trails, downhill trails, and down there. They answered even the most burning questions about the craft of portering. But don’t expect a book full of legends or a porter’s encyclopaedia. Instead, we offer a unique chronicle of the perspectives and experiences of people who regularly hike up to mountain huts with a hefty load strapped to their backs and shoulders, get passed by curious hikers, and still manage to enjoy the experience. Perhaps that’s why they are the last of their kind in Europe.

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska. Spolupráca a dôvera je to, čo nám na Slovensku najviac chýba. Táto kniha vám pomôže menej rozmýšľať nad oni verzus my a viac premýšľať nad my a spolu. Je jedno, či ste z Tatier, Medzilaboriec alebo práve pijete tekvicové latéčko v centre Bratislavy. - Zuzana Kovačič Hanzelová Veľmi užitočná kniha pre všetkých, ktorí sa o našu politiku zaujímajú, sú z nej rozčúlení, rozčarovaní a osobitne pre tých, ktorí prepadajú frustrácii. Je veľmi sympatické ako vehementne a zároveň vecne Samo Marec protirečí tým, ktorí považujú Slovensko za stratený príbeh. - Ivan Korčok Nenávisť na Slovensku zašla až príliš ďaleko. Kontaminovala náš každodenný život. Podobne ako Samo Marec, ani ja neverím tomu, že nadpolovičná väčšina voličov predstavuje rusofilných hlupákov. Preto sa oplatí investovať čas a energiu do toho, aby sme sa o budúcnosti krajiny opäť spolu rozprávali. - Ľudovít Ódor

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska. "Spolupráca a dôvera je to, čo nám na Slovensku najviac chýba. Táto kniha vám pomôže menej rozmýšľať nad oni verzus my a viac premýšľať nad my a spolu. Je jedno, či ste z Tatier, Medzilaboriec alebo práve pijete tekvicové latéčko v centre Bratislavy." - Zuzana Kovačič Hanzelová "Veľmi užitočná kniha pre všetkých, ktorí sa o našu politiku zaujímajú, sú z nej rozčúlení, rozčarovaní a osobitne pre tých, ktorí prepadajú frustrácii. Je veľmi sympatické ako vehementne a zároveň vecne Samo Marec protirečí tým, ktorí považujú Slovensko za stratený príbeh." - Ivan Korčok "Nenávisť na Slovensku zašla až príliš ďaleko. Kontaminovala náš každodenný život. Podobne ako Samo Marec, ani ja neverím tomu, že nadpolovičná väčšina voličov predstavuje rusofilných hlupákov. Preto sa oplatí investovať čas a energiu do toho, aby sme sa o budúcnosti krajiny opäť spolu rozprávali." - Ľudovít Ódor

Čo nosenie nákladu znamená? Dá sa na tom zarobiť? Sú nosiči len v Tatrách? Je svet nosičov mačistický? Existujú ženy nosičky? Ako to, že zásoby na chaty ešte stále nenosia vrtuľníky? Aká je tam hierarchia a aké pravidlá tam platia? A kto je vlastne nosič? Viac ako rok sme na vynáškach, znáškach i tam dolu sprevádzali rôznych nosičov, chatárky, horských vodcov i výrobcov krošní, ktorí nám zodpovedali aj tie najpálčivejšie otázky o nosičskom remesle. Nečakajte však knihu plnú legiend, ani encyklopédiu nosičstva. Namiesto toho vám prinášame jedinečnú kroniku pohľadov a zážitkov ľudí, ktorí sa s nemalým nákladom na chrbte pravidelne štverajú na horské chaty, nechávajú sa obiehať zvedavými turistami a ešte z toho majú aj pôžitok. Azda aj preto sú poslední svojho druhu v Európe. Ako ale neheroizovať a neglorifikovať, ani nespraviť karikatúru a klišé, ale zachytiť nosičskú komunitu v pestrosti názorov, osobností, pováh? Zahrnúť aj historky, ale nezahrabať sa v nostalgii, a vzdušne povedať o tom, čo tvorí esenciu nosičstva? Chodili sme to zisťovať do kopcov a dolín. Nosiči, chatárky i vodcovia nás púšťali do “kuchyne”. Počúvali sme, vstávali za tmy, sprevádzali sme ich na vynáškach, znáškach i v civile. So súhlasom a ochotou sme robili to, čo by sa nemalo robiť – pýtať sa čokoľvek nosičov počas vynášky – a zapríčinili tak najdlhšie trvajúcu vynášku v histórii Tatier. Prepáč Pišta ;) Nadupaný obsah v 10 štandoch, pardón kapitolách, a k tomu kopa zaujímavostí, historických faktov, fotopríbehov a ilustrované návody sú zárukou, že to bude opäť skôr archívny kúsok ako praktický sprievodca. S veľkosťou 280×215 mm sa bude vynímať na každej poličke. Profilové príbehy s nosičmi: Gréta Čandová Príbehy o nosičskej kultúre: Samo Marec Fotopríbehy: Jakub Čaprnka

Audiokniha Slovensko Komické, kolektiv autorov. Pokračovanie úspešného multižánrového projektu Slovensko Noir prekročilo slovenské hranice. V druhom zborníku poviedok a audiopoviedok od Prešporského divadla sa môžete tešiť na prvotriednych umelcov z domácej, ale aj českej scény. Slovensko Komické je druhou knihou poviedok od najlepších slovenských a českých autorov, ktoré odštartoval zborník Slovensko Noir a ktoré doposiaľ neboli publikované.

Podvečer devätnásteho júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako šesť desiatok policajtov. Keď po polhodine odišli, zostali po nich zničené príbytky, vybité zuby a modriny po obuškoch na telách viac ako tridsiatich obyvateľov vrátane žien a detí. Policajti nenašli žiadnu hľadanú osobu ani ukradnuté veci. Razia nebola ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia sa totiž rozhodli brániť. Ich cesta za spravodlivosťou trvala osem rokov a do kauzy sa zapojili najvyšší štátni úradníci, Európsky súd pre ľudské práva aj elitní právnici. Ako sa však z poškodených mohli stať obvinení a z policajtov hrdinovia? Bol to len ďalší skutok, ktorý sa nestal? Kde sú korene absurdných rozhodnutí a trápnych vyhlásení štátnych úradníkov? Ako sa žije v Moldave nad Bodvou a akú šancu na spravodlivosť majú občania, ak sa proti nim spojí štátna moc? Môže sa niečo také stať aj nám a budeme sa vedieť štátnej moci ubrániť? Obľúbený publicista a prekladateľ Samo Marec s Veronikou Prušovou, ktorá sa ako reportérka roky venuje téme súdnictva, sa pri svojom pátraní neobmedzili len na rekonštrukciu udalostí z Moldavy a zo súdnych procesov. Vydali sa aj do hlbokej minulosti, aby pochopili a vysvetlili, kde sa tu Rómovia vlastne vzali a prečo je vzťah majority k nim taký rozporuplný - s pochopením pre obe strany. V knihe nájdete aj príbehy jednotlivých aktérov - Leonarda Horvátha, ktorému sa podarilo vymaniť z chudoby a dnes žije a pracuje v Nemecku, Milana Hudáka, ktorý získal ocenenie Biela vrana a založil Divadlo z chatrče, Ireny Matovej, z ktorej úradníci urobili necitlivým a nezákonným prístupom recidivistku. Ota Horvátha a Ireny Biháriovej, ktorých vzdelanie a prácu vždy zatieni farba ich pleti, či Lýdie Šuchovej, ktorá za práva poškodených dlhé roky neúnavne bojovala a stála aj pri zrode tejto knihy. „To, čo sa 19. júna 2013 stalo v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou, je totiž v prvom rade ukážkovým príkladom toho, ako sa všetky mocenské orgány štátu dokážu spojiť proti tým, ktorých majú brániť. Ako polícia, súdy aj politici dokážu konať vo vzájomnom súlade, ak majú proti sebe občanov, ktorí sa brániť nevedia.“

Podvečer devätnásteho júna 2013 vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou viac ako šesť desiatok policajtov. Keď po polhodine odišli, zostali po nich zničené príbytky, vybité zuby a modriny po obuškoch na telách viac ako tridsiatich obyvateľov vrátane žien a detí. Policajti nenašli žiadnu hľadanú osobu ani ukradnuté veci. Razia nebola ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia sa totiž rozhodli brániť. Ich cesta za spravodlivosťou trvala osem rokov a do kauzy sa zapojili najvyšší štátni úradníci, Európsky súd pre ľudské práva aj elitní právnici. Ako sa však z poškodených mohli stať obvinení a z policajtov hrdinovia? Bol to len ďalší skutok, ktorý sa nestal? Kde sú korene absurdných rozhodnutí a trápnych vyhlásení štátnych úradníkov? Ako sa žije v Moldave nad Bodvou a akú šancu na spravodlivosť majú občania, ak sa proti nim spojí štátna moc? Môže sa také niečo stať aj nám a budeme sa vedieť štátu ubrániť? Obľúbený publicista a prekladateľ Samo Marec s Veronikou Prušovou, ktorá sa ako reportérka roky venuje téme súdnictva, sa pri svojom pátraní neobmedzili len na rekonštrukciu udalostí z Moldavy a zo súdnych procesov. Vydali sa aj do hlbokej minulosti, aby pochopili a vysvetlili, kde sa tu Rómovia vlastne vzali a prečo je vzťah majority k nim taký rozporuplný - s pochopením pre obe strany. V knihe nájdete aj príbehy jednotlivých aktérov - Leonarda Horvátha, ktorému sa podarilo vymaniť z chudoby a dnes žije a pracuje v Nemecku, Milana Hudáka, ktorý získal ocenenie Biela vrana a založil Divadlo z chatrče, Ireny Matovej, z ktorej úradníci urobili necitlivým a nezákonným prístupom recidivistku. Ota Horvátha a Ireny Biháriovej, ktorých vzdelanie a prácu vždy zatieni farba ich pleti, či Lýdie Šuchovej, ktorá za práva poškodených dlhé roky neúnavne bojovala a stála aj pri zrode tejto knihy. To, čo sa 19. júna 2013 stalo v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou, je totiž v prvom rade ukážkovým príkladom toho, ako sa všetky mocenské orgány štátu dokážu spojiť proti tým, ktorých majú brániť. Ako polícia, súdy aj politici dokážu konať vo vzájomnom súlade, ak majú proti sebe občanov, ktorí sa brániť nevedia.

Ide o knihu nevypovedaných príbehov tatranských chát. Nájdeš v nej rozprávania a zamyslenia o malých historkách, ale aj skutočných legendách, ktoré by nemali ujsť žiadnemu fanúšikovi hôr. Dozvieš sa napríklad o tajnej návšteve pápeža na Sliezskom dome, o ťahaní zápaliek na Rysoch alebo o istej českej turistke a jej svadobnom vene. Ich autorom je publicista Samo Marec, ktorého otec robil chatára hneď na troch z nich. No tými to nekončí. Pri každej z 13 chát sme opísali atmosféru, doplnili zaujímavosti a nadčasové tipy. A pridali sme aj autorské fotografie od Jakuba Čaprnku a kresby od Ivany Čobejovej. Každá chata tiež dostala svoju originálnu ilustráciu od obľúbeného autora našich Poustrov, Adriána Macha. Čo teda kniha obsahuje? 504 fotiek. 453 nachodených kilometrov. 155 historických faktov. 111 zaujímavostí. 68 archívnych záberov. 20 ľudí. 13 príbehov. Táto kniha vyšla v spolupráci s vydavateľstvom Hikemates.

Na začiatku sme si sľúbili lásku, až sme sa napokon dostali do doby kešu. Na Slovensku je to tak. Sľúbia vám dvestotisíc pracovných príležitostí, no potom sa dozviete, že skutok sa nestal. Kde nastala procesná chyba? Je tu ešte alternatívna možnosť zarobiť si vlastnou hlavou. Prípadne tých starých ujov kopnúť do gúľ a pobozkať na čelo. Alebo uskutočniť samoúnos – piť popritom kolu nie je trestné. Ale pozor na tanky, nech nezvalcujete Budapešť! Lebo príde Gorila a prihovorí sa vám hlas podobný Ficovmu. Nuž čo, nezostáva iné, len nášho človeka chytiť, nakopať a hodiť do škarpy. S Pánom Bohom! Výroky zozbierané v tejto knihe chcú pripomenúť tragické, smutné, ale aj veselé a pracovité postavičky slovenskej politickej scény za posledných tridsať rokov. Mnohé z nich časom zľudoveli a stali sa súčasťou našej slovesnosti. Nech sú totiž politici akíkoľvek, jedno majú spoločné - sú verným obrazom celej spoločnosti. Príspevky autorov vyjadrujú ich subjektívny pohľad a hodnotenie, vychádzajúc zo zverejnených výrokov a verejne známych skutočností. Predstavujú čitateľovi vlastný názor, keďže konanie a skutky verejne činných osôb ovplyvňujú život nás všetkých a nemôžu nám byť ľahostajné. Upozornenie: Kniha obsahuje vulgarizmy.

Pred piatimi rokmi Francis Fukuyama napísal, že americké inštitúcie upadajú, pretože ich stále viac ovládajú silné záujmové skupiny. O dva roky sa jeho predpoveď vyplnila, keď sa k moci dostali viacerí politickí outsideri, ktorých ekonomický nacionalizmus a autoritárske sklony ohrozujú celý svetový poriadok. Nacionalistickí populisti vsadili na charizmatické prepojenie s "ľudom". Pracujú s úzkym chápaním identity, čo ľudí ženie do uzavretých skupín, ktoré vylučujú všetkých ostatných. Univerzálne uznanie rovnosti, ktoré je základom liberálnej demokracie, stále častejšie spochybňujú užšími podobami uznania, založenými napríklad na národe, náboženstve alebo rase. Vyústilo to do vlny protiimigrantského populizmu, spolitizovaného islamu či bieleho nacionalizmu. Fukuyama napísal aktuálnu a dôležitú knihu - vážne varovanie, že ak nevytvoríme univerzálne chápanie ľudskej dôstojnosti, odsúdime sa na nepretržitý konflikt.

This Is Hardcore je príbehom niekoľkých mladých ľudí zo začiatku tisícročia. Je plný hudby, svetiel a drog, zároveň však aj lásky, ticha a pokoja. Balansuje medzi dobrom a zlom, šťastím a nešťastím. Nie je to pravdivý príbeh, ak by však bol, mohol by byť pravdivý kdekoľvek. Viete, čo bude vaše dieťa robiť dnes večer? Niekde na Slovensku sa nachádza mesto bez mena, ktoré azda ani neexistuje a ak existuje, čoskoro zanikne. Pomaly, krok za krokom ho pohlcuje príroda, ale to nie je jediná podobnosť s Macondom. Rovnako ako mýtické mesto v Márquezových Sto rokov samoty, aj ono prežíva periodické obdobia obrovského rozkvetu a veľkého úpadku, tie sú však vopred jasné. V určený dátum ho totiž naplnia turisti, na krátku dobu ho nafúknu, rovnako rýchlo, ako sa objavili, však aj zmiznú a ponechajú ho svojmu osudu. V tomto prázdnom meste žije niekoľko mladých ľudí, hlavných hrdinov príbehu. Po jeho uliciach sa pohybujú bez cieľa a už teraz tušia, že neexistuje perspektíva, ktorá by ich v ňom čakala. Podľa toho sa aj správajú – na rovnakých miestach vedú rovnaké dialógy a robia rovnaké veci, teda až do momentu, kedy do ich života vstupujú drogy. Tie veľmi rýchlo vypĺňajú prázdno, ktoré pociťovali a postarajú sa o to, aby ich prestalo trápiť. Dávajú do pohybu sled udalostí, ktoré hrdinovia, hoci by aj chceli, nemôžu zastaviť. Príbeh plný malých, šedých a úplne priemerných osudov nevyhnutne speje ku svojmu vyvrcholeniu. This Is Hardcore, debutová próza najčítanejšieho slovenského blogera Sama Mareca, je knihou, na ktorej pracoval šesť rokov. Odohráva sa na začiatku tisícročia a reflektuje nebezpečenstvá, ktorým mladí ľudia v tom čase čelili. Je príbehom plným hudby, svetiel a drog, zároveň však aj krehkej lásky, ticha a pokoja. Zdôrazňuje autorovu lásku ku prostrediu, v ktorom vyrastal a zaoberá sa možnosťou, že hranice medzi dobrom a zlom sú niekedy takmer neviditeľné. Sila tejto knihy spočíva v tom, že hoci sa neodohráva na žiadnom konkrétnom mieste, mohol by sa odohrávať kdekoľvek, situácie, v ktorých sa hrdinovia ocitajú a problémy, s ktorými sa musia vyrovnať, sú totiž aktuálne aj dnes bez ohľadu na miesto. Pomenúva radosti aj obavy možno aj vášho dieťaťa. Ste si istí, že viete, čo bude robiť dnes večer?

This is Hardcore je príbehom niekoľkých mladých ľudí zo začiatku tisícročia. Je plný hudby, svetiel a drog, zároveň však aj lásky, ticha a pokoja. Balansuje medzi dobrom a zlom, šťastím a nešťastím. Nie je to pravdivý príbeh, ak by však bol, mohol by byť pravdivý kdekoľvek.