Erik Markovič

- „Erik Markovič... je najmä básnikom, a to básnikom bytostným, rýdzim, bez ochoty robiť kompromisy či už voči čitateľovi alebo literárnej prevádzke. (...) je jeden z najpozoruhodnejších zjavov na súčasnej literárnej scéne, (...) Ikonickosť-Prestupovanie Slnka ... patrí medzi trvalé hodnoty slovenskej literatúry..“, napísal o debutovej knihe Erika Markoviča básnik Daniel Hevier. Mila Haugová: "Tento spôsob písania je jedinečný, skôr by sa mohli nájsť paralely s francúzskou, či nemeckou kresťansko existenciálne zameranou poéziou. (...) ak sa do textov zahĺbime a necháme sa nimi prestúpiť, dostaví sa nevšedný čitateľský zážitok." Marián Milčák: "Na prvý pohľad, ktorému tu netreba celkom uveriť, má čitateľ tejto poézie pred sebou komplikovaný, archaizujúci text s veľmi špecifickou lexikou, syntaxou i atmosférou. Ako by aj tu autor postupoval netrendovo, ako by nás chcel dráždiť a provokovať rečou, ktorá je pre svoju hĺbku, šírku a protirečivosť (resp. neustále preskupovanie významu) príliš ďaleko od našich uší. (...) uši, či oči dnešného čitateľa sú zvyknuté na inú citlivosť, alebo, presnejšie, môže im potrebná senzibilita chýbať." Dana Podracká: „Tento druh poetiky sa v slovenskej poézii nepodobá na nič, čo sme tu doteraz mali. Originalitou tohto postupu je Markovičov Logos, iniciácia skrze priezor Slnka.“

Markovičov básnický traktát, je z hľadiska ozvláštnenia a inakosti v kontexte súčasnej slovenskej poézie výnimočný. Ide o poéziu, ktorá nemá ambíciu odrážať tzv. skutočnosť, ale ducha bytia. Z jagavej a rýdzej spirituality, s ktorou tu má čitateľ do činenia, vzniká neuchopiteľný sediment. Autorov text tak ponúka možnosť zúčastniť sa na umelecky originálnom prežití plnosti ľudského bytia, v ktorom je najdôležitejší návrat k (svojej) božskej podstate alebo presnejšie návrat k pravému ja. Očistná a nadosobná duchovná perspektíva tu presahuje akúkoľvek osobnú traumu. Fotografie Viki Kollerová.