Martin Martinček

Pri Šimkových veršoch a pri Martinčekových fotografiách si človek neprestajne uvedomuje, aká zrozumiteľná je nezrozumiteľnosť, ako nezrozumiteľná zrozumiteľnosť. Podobný je príbeh tejto knihy. Hoci vo veršoch a na fotografiách je snehu poskromne, kniha človeka tajomne provokuje. Si sneh... Si vločka, si čistota, si bieloba, si ťažoba, si lavína... ? Fotografia na obálke knihy – sánkovačka, šantenie detí – čierne siluety postavičiek ponorených do snehu akoby veštili možný temný ľudský osud...

Reprezentačná obrazová publikácia obsahuje dva unikátne cykly farebných fotografií - Chvála slnka a Rozkvitnutý deň. Zachytávajú odrazy slnka na vodnej hladine a abstraktné fotografie svetov ako famózne esencie dojmov. Všetko sú to fotografie tretieho tisícročia, monumentálne, malebné a presné. Sprevádza ich bravúrna esej Mariána Pauera v slovensko-anglickej podobe.

"""Krok za krokom môžete sledovať myslenie a činy ľudí, ktorí v pote tváre, zhrbení k zemi, dorábali svoj chlieb každodenný. Neúnavne stúpali do vrchov, merali svoju životnú púť, ako vraví básnik, po drevenom oblúku kolísky a kríža. Ku šindľu šindeľ, písmeno ku písmenu, deň ku dňu. Aby potom zostúpili po tých istých schodoch, do tej istej zeme: rovní a priami. Celý život ohýbaní, a predsa nezlomení. Až potom príde trocha pokoja. Sú tu snímky všedných dní, ktoré na Liptove odjakživa ako záprahy na obidvoch koncoch presahovali hlboko do noci. Je to kronika vrchárskeho rodu. Všetci sme z tohto rodu"" - vraví v jednom svojom cykle Martin Martinček. Hodno mu veriť."