Monika Martinčičová

V tomto príbehu inšpirovanom skutočnými udalosťami nie sú vykreslené ani tak hrôzy a nespravodlivosť vojny, ale opisuje sa tu hlavne nádej, pomoc druhým, raj, nebo a paradoxy dnešných malých starostí. Vojak Jozef prechádza druhou svetovou vojnou bez zabíjania druhých ľudí. Lenže jeho láska k ľuďom ho dostane do pracovného tábora do Nemecka. Stále však verí v zázrak. Dá sa mesiace takmer nič nejesť, živiť sa žihľavou a vrátiť sa hladný pešo stovky kilometrov? Niekto mu stále šepká: „Vstaň a choď!“ Druhý vojak Rastislav zažije roztrhanie svojho tanku bombou, nohy mu celé krvácajú, sú plné šrapnelov a nehýbu sa. Môže raz vstať a chodiť? Tretí vojak žije v modernej dobe a má úplne iné starosti. Ak existuje nejaký raj a nebo, tak by mohol vyzerať práve tak, ako sa podrobne opisuje v tejto knihe na niekoľkých stranách. Príroda nevšedná, pôsobivá, nadpozemská. Ani bolesť, ani smútok, ani nárek už nepoznajú. Toľká nesmierna milosť, neha, mier a nadšenie!