Zlata Matláková

Prózy poetky Zlaty Matlákovej v knihe OVEČKA V PRŠIPLÁŠTI majú vety krátke ako verše v básni, ale plné významov. Akoby plávali ešte v podvedomí, z ktorého sa po častiach vynárajú do príbehu. Znepokojujúco zapĺňajú priestor premyslene zvolený pre tok deja. Takmer všetky poviedky sú rozprávané v intimite prvej osoby, čím dostávajú čitateľa do jemného napätia, pridávajú a potvrdzujú presvedčivosť. Neutrálne nadpisy akoby cielene vyzdvihovali autorkino majstrovstvo zvyšovania kontrastu. V diele preplnenom záujmom o človeka sa striedajú výnimočne dokonalé portréty postáv a rodín či ich pokrytectva, niektoré poviedky sú prestúpené hnevom, jemným humorom alebo iróniou. Zlata Matláková je vo svojom prozaickom knižnom debute plnohodnotnou následníčkou slovenskej ženskej spisovateľskej tradície. Obohacuje ju údernou dramatickou bravúrou a prináša humanistický pohľad v dnešnej dobe potrebným ako soľ.

Zlata Matláková (nar. 1949) vydala šesť básnických zbierok, často sa prezentuje aj ako recenzentka – najmä domácej literatúry. Podieľala sa na zostavovaní kníh, ktoré napísali a nakreslili deti (napr. Ahoj svet, 1986 a Načo nám je umenie s R. Filom, 1991), spolupracovala na scenároch o literárnej tvorivosti v televízii (Poďte s nami) i v rozhlase (Lovci perál). Teraz prichádza s novou poetickou zbierkou – akousi esenciou životných skúsenosti a ich reflexiami. Z formálneho hľadiska je zbierka členená na štyri kapitoly. Motív vody je v básňach prvej kapitoly častejší, nie však limitujúci, neobmedzuje. Voda figuruje ako symbol ustavičnej premeny a zároveň niečo stáleho, nesmierne dôležitého v živote človeka i celej prírody. Vzťahy sú jednou z tematických dominánt autorkiných básní, vzťahy lásky, partnerstva, rodičovské, ale aj univerzálne medzisubjektívne vzťahy. Matláková sa v novej zbierke posúva čoraz väčšmi k duchovným rozmerom ľudskej existencie, hoci ani tu jej nie je cudzia radosť zo zmyslových, telesných zážitkov, radosť zo žitej každodennosti.

Autorka sa sústreďuje na fenomén ľudského času (jeho kolobehu), na prírodný svet, prioritne azda na vzťahy (partnerské, priateľské, rodičovské, ale aj vzťahy k prírodnému prostrediu a pod.). Prináša zjednotenie svojej poézie s aforizmami Miroslava Da naja a harmóniu žánrov dosiahla práve preto, že aforistický "základ" rozvíja v krehkých rozletoch a predstavuje nové možnosti súčasnej slovenskej poézie.