Ondrej Mészáros

Súčasnosť nesúčasného / Prieniky slovenskej a maďarskej filozofie v 19. storočí Kniha sa zameriava na styčné body dejín slovenskej a maďarskej filozofie. Ide jednak o charakter recepcie západoeurópskych filozofických vzorov, jednak o spoločenskú podmienenosť filozofickej tvorby, o priestorovú a časovú začlenenosť jednotlivých filozofií v rámci habsburskej monarchie, ako aj o to, či je možný homogénny naratív dejín maďarskej (aj slovenskej) filozofie, teda, či sú to kontinuálne príbehy s jednoznačnou vnútornou koherenciou. Autor dospel k výsledku, že možno vystopovať určité diskurzy, ktoré sa navzájom líšili a vytvárali autonómne naratívy v obidvoch filozofiách, ale nerealizovali sa vždy rovnako a v totožnom historickom čase. Z toho vyplývajú temporálne inkongruencie, majúce vplyv na tieto filozofie. V druhej časti knihy jednotlivé prípadové štúdie ilustrujú heuristickú funkciu metodologických inštrumentov a predstavujú jezuitský, protestantský aj národný diskurz či friesovskú tradíciu v uhorskej filozofii. Nájdeme tu aj komparáciu odlišnej slovenskej a maďarskej recepcie Heglovej filozofie v rámci dvoch národných diskurzov.

Dejiny maďarskej filozofie sú pokusom o prezentáciu maďarského filozofického myslenia pre slovenského čitateľa. Určenie adresáta tohto textu nie je náhodné, pretože dejiny maďarského a slovenského myslenia vychádzajú zo spoločných dejín školskej filozofie v Uhorsku a v prípade bývalého Horného Uhorska dokonca sú aj neoddeliteľné. Spracovania histórie slovenskej filozofie nemôžu obísť spoločný uhorský kultúrny priestor. Keďže tento pohľad je vôbec prvou knihou, ktorá priblíži maďarskú filozofiu slovenskému čitateľovi.