Michael Finkel

Stéphane Breitwieser nebol obyčajný zlodej. Nemal zbraň, nemal sieť kupcov, nemal záujem o?zisk ani o peniaze. Mal len obrovskú túžbu. Túžbu vlastniť krásu. Spoznajte príbeh muža, ktorý miloval umenie až za hranicu zákona. V?tejto knihe sa dozvieš: kto je Stéphane Breitwieser, neobyčajný muž, ktorý ukradol viac ako 200 umeleckých diel z múzeí po celej Európe ako dokázal kradnúť umelecké diela bez použitia násilia či špeciálnej techniky prečo si všetky ukradnuté diela nechával pre sebakto mu pomáhal a aký bol jeho vzťah s najbližšími kedy sa jeho príbeh zlomil a čo sa stalo so všetkými ukradnutými dielamiZlodej umenia je fascinujúcou kronikou jedného z?najškandalóznejších a najveľkolepejších zlodejov umenia v histórii: Stéphane Breitwieser za sedem rokov ukradol viac ako dvesto umeleckých diel z múzeí naprieč celou západnou Európou pričom nazhromaždil zbierku v odhadovanej hodnote dve miliardy dolárov. Medzi nimi boli diela Lucasa Cranachamladšieho, Pietera Brueghela či Antoina Watteaua. Dnu vchádzal ako návštevník, von vychádzal ako zlodej. Pozoruhodné je, že na rozdiel od takmer všetkých ostatných zlodejov umenia Breitwieser nikdy nekradol pre peniaze. Všetko si starostlivo uložil vo svojej izbe v podkroví, kde si vytvoril súkromnú galériu, o ktorej nikto netušil. Až kým to všetko neprasklo. Doslova! Kniha Zlodej umenia je založená na sérii exkluzívnych rozhovorov s Breitwieserom, prvých, aké kedy poskytol americkému novinárovi. Podrobne opisuje strhujúci príbeh lásky, zločinu a neukojiteľného hladu vlastniť krásu za každú cenu. Michael Finkel odhaľuje jeho neuveriteľne jednoduché, ale premyslené metódy krádeží počas bežných otváracích hodín múzeí, skúma jeho posadnutosť krásou a túžbu vlastniť umenie. Zlodej umenia Michaela Finkela je skutočný príbeh, ktorý sa číta ako napínavý román.

Stéphane Breitwieser nebol obyčajný zlodej. Nemal zbraň, nemal sieť kupcov, nemal záujem o zisk ani o peniaze. Mal len obrovskú túžbu. Túžbu vlastniť krásu. Spoznajte príbeh muža, ktorý miloval umenie až za hranicu zákona. V tejto knihe sa dozvieš: - kto je Stéphane Breitwieser, neobyčajný muž, ktorý ukradol viac ako 200 umeleckých diel z múzeí po celej Európe - ako dokázal kradnúť umelecké diela bez použitia násilia či špeciálnej techniky - prečo si všetky ukradnuté diela nechával pre seba - kto mu pomáhal a aký bol jeho vzťah s najbližšími - kedy sa jeho príbeh zlomil a čo sa stalo so všetkými ukradnutými dielami Zlodej umenia je fascinujúcou kronikou jedného z najškandalóznejších a najveľkolepejších zlodejov umenia v histórii: Stéphane Breitwieser za sedem rokov ukradol viac ako dvesto umeleckých diel z múzeí naprieč celou západnou Európou pričom nazhromaždil zbierku v odhadovanej hodnote dve miliardy dolárov. Medzi nimi boli diela Lucasa Cranacha mladšieho, Pietera Brueghela či Antoina Watteaua. Dnu vchádzal ako návštevník, von vychádzal ako zlodej. Pozoruhodné je, že na rozdiel od takmer všetkých ostatných zlodejov umenia Breitwieser nikdy nekradol pre peniaze. Všetko si starostlivo uložil vo svojej izbe v podkroví, kde si vytvoril súkromnú galériu, o ktorej nikto netušil. Až kým to všetko neprasklo. Doslova! Kniha Zlodej umenia je založená na sérii exkluzívnych rozhovorov s Breitwieserom, prvých, aké kedy poskytol americkému novinárovi. Podrobne opisuje strhujúci príbeh lásky, zločinu a neukojiteľného hladu vlastniť krásu za každú cenu. Michael Finkel odhaľuje jeho neuveriteľne jednoduché, ale premyslené metódy krádeží počas bežných otváracích hodín múzeí, skúma jeho posadnutosť krásou a túžbu vlastniť umenie. Zlodej umenia Michaela Finkela je skutočný príbeh, ktorý sa číta ako napínavý román. Vychádza v preklade Igora Otčenáša.

Napínavý skutočný príbeh pustovníka, ktorý prežil v lese celkom sám dlhých dvadsaťsedem rokov. "Sám nevedel, kam ide. Nič neplánoval. Len vošiel do lesa a zmizol." Tak sa začína príbeh Chistophera Knighta, ktorý krátko po svojich dvadsiatych narodeninách zaparkoval svoje auto hlboko v lese a na štvrť storočia sa stratil z civilizácie. Čo ho k tomu viedlo? Prečo sa chcel stať "nikým"? A ako ho dlhé roky prežité v lese zmenili? Možno by sme sa však nemali pýtať, prečo niekto pred spoločnosťou uteká. Možno by sme si mali klásť otázku, prečo v nej chce niekto vôbec zotrvať. Knightovi v lese spoločnosť ľudí nechýbala. Čítal knihy, počúval rádio a žil z toho, čo sa mu podarilo nakradnúť v neďalekých víkendových chatách. Stala sa z neho legenda. Zlodej-pustovník, ktorý sa špecializuje na trvanlivé potraviny, plynové bomby, baterky, no nepohrdne ani sladkosťami či výstrednými likérmi. Jedni ho chceli dolapiť, iní obdivovali jeho drzosť i životaschopnosť a snažili sa mu pomôcť. Až kým ho jedného dňa skutočne nechytili a neobvinili z viac ako tisícky krádeží. Americký spisovateľ Michael Finkel vo svojej dokumentárnej knihe Posledný pustovník rekonštruuje fascinujúce roky, ktoré Christopher Knight prežil v lesnej divočine. Vybudoval si tam vlastný svet, v ktorom si vystačil sám so sebou. Jeho pustovnícky príbeh je hlbokou úvahou nielen o samote, ale aj návrate do spoločnosti, do sveta, ktorému za tie dlhé roky takmer celkom prestal rozumieť. Dokáže svet porozumieť jemu? Kniha Michaela Finkela Posledný pustovník vychádza v preklade Martina Kubuša.

Napínavý skutočný príbeh amerického pustovníka, ktorý prežil v lese osamote dlhých dvadsaťsedem rokov. „Sám nevedel, kam ide. Nič neplánoval. Len vošiel do lesa a zmizol.“ Tak sa začína príbeh Chistophera Knighta, ktorý krátko po svojich dvadsiatych narodeninách zaparkoval svoje auto hlboko v lese a na štvrť storočia sa stratil z civilizácie. Čo ho k tomu viedlo? Prečo sa chcel stať „nikým“? A ako ho dlhé roky prežité v lese zmenili? Možno by sme sa však nemali pýtať, prečo niekto pred spoločnosťou uteká. Možno by sme si mali klásť otázku, prečo v nej chce niekto vôbec zotrvať. Knightovi v lese spoločnosť ľudí nechýbala. Čítal knihy, počúval rádio a žil z toho, čo sa mu podarilo nakradnúť v neďalekých víkendových chatách. Stala sa z neho legenda. Zlodej-pustovník, ktorý sa špecializuje na trvanlivé potraviny, plynové bomby, baterky, no nepohrdne ani sladkosťami či výstrednými likérmi. Jedni ho chceli dolapiť, iní obdivovali jeho drzosť i životaschopnosť a snažili sa mu pomôcť. Až kým ho jedného dňa skutočne nechytili a neobvinili z viac ako tisícky krádeží. Americký spisovateľ Michael Finkel vo svojej dokumentárnej knihe Posledný pustovník rekonštruuje fascinujúce roky, ktoré Christopher Knight prežil v lesnej divočine. Vybudoval si tam vlastný svet, v ktorom si vystačil sám so sebou. Jeho pustovnícky príbeh je hlbokou úvahou nielen o samote, ale aj návrate do spoločnosti, do sveta, ktorému za tie dlhé roky takmer celkom prestal rozumieť. Dokáže svet porozumieť jemu?

Sokan álmodozunk arról, hogy kiszabadulunk a modern, felgyorsult világ mókuskerekéből. Sokunkban él egy idilli kép a természetközeli létről és arról, hogy mindent hátrahagyva új életet kezdjünk valahol a világtól elzártan. Christopher Knight azon kivételek közé tartozik, akik valóban hátat fordítottak a civilizációnak. 1986-ban alig húszévesen autóval Maine-be hajtott, majd a járművet hátrahagyva eltűnt az erdő sűrűjében. Önkéntes száműzetésbe vonult, és több mint 25 éven keresztül nem találkozott és nem beszélt senkivel. Láthatatlanná vált. Minden évszakot a szabad ég alatt töltött, s még tüzet sem rakott. Miért döntött így? Hogyan volt képes életben maradni? Milyen kihívásokkal találta szemben magát? Mit tanult a tapasztaltakból? Michael Finkel könyve az Északi-tó fantomjának egyedülálló történetét meséli el. Vérbeli újságíróként Finkel meg akarta érteni Christopher Knightot és azt, miért ezt a sorsot választotta. Könyve így egyszerre izgalmas portré egy különös emberről, illetve elgondolkodtató számvetés a magányról, a közösségről és arról, hogy mi ad egyáltalán értelmet az életünknek.

Michael Finkelt, a New York Times újságíróját 2002-ben kirúgták a laptól, miután meghamisította egy oknyomozó riport bizonyos részleteit. Miközben arra várt, hogy elbocsátását az újság nyilvánosságra hozza és karrierje végleg romba dőljön, nyugtalanító hírt kapott. Egy Christian Longo nevű fiatalembert, akit saját családja meggyilkolásáért köröztek, elfogtak Mexikóban, ahol új személyazonosságot vett fel: azt állította, ő Michael Finkel a New York Timestól. Finkel természetesen azonnal felkereste Longót, hogy megismerje az igaz történetet – ezzel bizarr és bensőséges kapcsolat vette kezdetét, az újságírói munka pedig szép lassan hátborzongató macska-egér játékká alakult. Részben emlékirat, részben krimi, részben mea culpa: az Igaz történet mélyen személyes történet gyilkosságról, szeretetről, megtévesztésről és az igazság bizonytalan természetéről. A könyvből 2015-ben játékfilm készült James Franco és Jonah Hill főszereplésével.