Michal Michalovič

Do publikácie sú zaradené texty z obdobia od druhej polovice šesťdesiatych po osemdesiate roky, pokrývajú teda len istý výsek autorovho kreatívneho života. Pokiaľ sa nevenujú konkrétnym filmom alebo kinematografii, osvetľujú širšie súvislosti, ktoré môžu prispieť k interpretácii autorovej filmovej tvorby. Tento výber nemá ambíciu vyčerpať možnosti spoznávania jeho filmového diela, ciele publikácie sú oveľa skromnejšie. Má slovenskému čitateľovi ponúknuť možnosť zoznámiť sa s niektorými motívmi autorovho uvažovania o jeho vlastnej tvorbe, ale aj o rozprávaní a o umeleckej tvorbe vo všeobecnosti či o role imaginácie v živote jedinca a spoločnosti.

Texty zahrnuté do tejto publikácie pristupujú k Tarkovského dielu z rôznych perspektív. Sean Martin prechádza základnými biografickými súvislosťami Tarkovského života, zasadzuje jeho dielo do kontextu vtedajšej sovietskej kinematografie a následne sa venuje autorovým pracovným metódam, pričom pomenúva konkrétne opakujúce sa témy, motívy a tiež naratívne a štylistické postupy uplatňované v jednotlivých filmoch. Petr Král ponúka v texte Tarkovský čili Hořící dům vyhranenú filozoficko-poetickú interpretáciu režisérových filmov. Napokon Juraj Oniščenko sa vo svojej štúdii venuje uchopeniu fenoménu času a tiež tematizuje dualitu skutočnosti a sna v Tarkovského filmovej tvorbe. Súčasťou publikácie je aj biografické heslo o Andrejovi Tarkovskom a anotácie Tarkovského študentských filmov a tiež siedmich dlhometrážnych hraných filmov pre kiná.

Nemecká jeseň približuje jedno z najzaujímavejších období v dejinách nemeckej kinematografie, ktoré sa formovalo v 60. rokov minulého storočia, v čase vzniku nových vĺn a smerov vymedzujúcich sa voči tradíciám a establišmentu. „Išlo o zvláštne a mimoriadne dynamické obdobie nielen v nemeckej kinematografii, ale v celej nemeckej spoločnosti,“ hovorí filmový teoretik Michal Michalovič z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), kurátor prehliadky Nemecká jeseň. „Približne v druhej polovici 60. rokov sa postupne začala k slovu dostávať generácia tvorcov, ktorí reagovali na najživšiu nemeckú prítomnosť, no zároveň nezatvárali oči pred katastrofickými udalosťami druhej svetovej vojny. V istom zmysle je tzv. nový nemecký film rozkročený práve medzi týmito dvomi pólmi.