Suzi Moon

Náhodne nájdená knižka sľubuje odpovede na otázky o dlho očakávanom šťastí. Zorka však s nechuťou zisťuje, že zmeny sa môžu odohrať aj v priateľstvách, ktoré sa časom môžu rozpadnúť pod tlakom nedorozumení a tichých krívd. Spoločne so svojou partiou sa rozhodne čeliť nespravodlivosti na školských chodbách. No stále zostáva nevyslovená otázka: Vráti sa niekto, kto bolestivo sklamal, aby napravil, čo kedysi pokazil ?

Tento príbeh je o tichu, ktroré sa dokáže dediť z generácie na generáciu. O slovách, ktoré nikdy neboli vyslovené, o otázkach, ktoré zostávali bez odpovedí a bez rodičovskej kádre, ktorá zostávala tam, kde nebola videná. Laura má 40 rokov, dospievajúcu dcéru Emu a za sebou život, ktorý ju naučil, že niektoré veci sa neriešia. Vyrastala v rodine, kde sa o pocitoch nehovorilo. Smútok sa ukrýval za zatvorenými dverami a deti mali pochopiť všetko samy. Dlhé roky verila, že takto fungujú všetky rodiny. A tak, bez toho, aby si to uvedomovala, začala rovnaké vzorce odovdávat aj svojej dcére. Keď však po smrti matky a bolestivom rozvode ostane sama, rozhodne sa vrátiť do rodičovského domu na dedine. V tom dome vyrastala, milovala, trpela a naučila sa mlčať. Medzi starými fotografiami, zabudnutými listami a stopami minulosti postupne odhaľuje príbehy, ktoré boli celé roky ukryté pod vrstvami rodinných tajomstiev. Zistila, že mnohé veci, ktoré považovala za normálne, normálnymi nikdy neboli. Že ticho nemusí byť v niektorých prípadoch len prejavom pokoja a mlčanie môže zraňovať rovnako ako krik. Každý objavený odkaz ju núti pozerať sa na svoj život inými očami. Na vzťah s matkou, ktorá sama vyrastala v nedostatku lásky a porozumenia. Na otca, ktorý po smrti manželky medokázal prekročiť prah domu plného bolestivých spomienok. A najmä na Emu, ktorá si celé roky niesla bremeno nevypovedaných slov rovnako, ako ho kedysi niesla Laura. Počas osamelých dní v dome a dlhých nocí plných spomienok prechádza cestou smútku, strachu, hnevu aj odpustenia. Postupne však nachádza niečo, čo jej celé roky chýbalo-odvahu priznať si pravdu, hovoriť o bolestiach minulosti a otvoriť svoje srdce vlastnej dcére. Toto je príbeh o matkách a dcérach, o rodinných ranách, ktoré sa nevedomky dedia, ale aj o sile a snahe ich uzdraviť. Hlavne je to o tom, že minulosť nás síce formuje, no nemusí určovať našu budúcnosť. Príbeh je o nádeji, že aj tie najhlbšie zakorené vzorce sa dajú pretrhnúť, keď sa nájde niekto, kto sa rozhodne prestať mlčať. Niektoré rodiny kričia, iné mlčia. No najdôležitejšie zo všetkého je nájsť cestu späť k tým, ktorých milujeme.

Zorke začínajú babské prázdniny, a to všetko kvôli Janovi. Znova nedodržal svoj sľub a bez slova sa vyparil. Našťastie, je tu Lenka, s ktorou nuda nikdy nehrozí. Ale aj to najlepšie priateľstvo občas prejde skúškou. Prekonajú dievčatá svoje prvé veľké nedorozumenie? Na obzore je však aj nový nápadník. Ktoré z dievčat bude bojovať o svoju lásku?

A je to tu. Na Zorkinej torte svieti dvanásť sviečok, čo znamená, že je opäť o krok bližšie k dospelosti. Zúfalo túži po opätovanej láske, ale všetko má svoj čas. Nečinné čakanie jej však príliš nejde, a tak sa rozhodne ísť do akcie. Nová farba vlasov? Skvelý nápad! Do svojich plánov zapojí aj splužiačku Lenku - tie najlepšie veci predsa treba zdieľať.

Piatačka Zorka sa už nevie dočkať letných prázdnin. Veď čo môže byť zábavnejšie ako strieľanie z praku s chalanmi z jej novej partie? Niektoré veci však nemusia ísť podľa plánu, najmä ak ide o prvú lásku alebo o to, ako sa vyrovnať so stratou blízkej osoby. Podarí sa Zorke prejsť náročným obdobím hľadania samej seba bez šrámov na duši?

Zorka je opäť o rok staršia. Začínajú sa letné prázdniny a trochu ju mrzí, že jej najlepšia kamarátka Lenka sa ešte nezoznámila s chalanmi z ulice. Zorka vie, že chalani sú občas drzí a vymýšľajú si vážne strelené hry, ale vždy je s nimi zábava, o ktorú Zorka nechce prísť. Alebo je za tým aj niečo viac?