Oleksandr Myched

Ešte včera si odkladali peniaze na novú umývačku riadu. Ktosi iný oslavoval výročie svadby. Niektorí si pre každý prípad zbalili evakuačný batoh. A?ktosi ďalší si kúpil lístok na koncert. A?potom prišiel 24. február 2022. Zrazu bolo jasné, že odteraz už žiadnu z týchto spomienok nemožno oddeliť od slov: „A potom sa začala invázia.“ V?tejto knihe sa dozvieš: ako v?priebehu jedného rána skolaboval bežný život na Ukrajine ako sa Ukrajinci a?Ukrajinky vyrovnávali s?prvotným šokom a?bezmocnosťou a?ako impulzívne rozhodnutia nasmerovali ich ďalší život ako človek prežíva svoju premenu z?civila na vojaka ako všadeprítomný strach zmenil spôsob premýšľania i?prežívania ako riešili dilemy medzi ochranou rodiny a?túžbou pomôcť svojej krajine ako sa ľudia v Ukrajine počas invázie zomkli, pomáhali si, delili sa o informácie, priestor, jedlo i?bezpečie ako vojna mení vedomie Ukrajincov a?Ukrajiniek o?sebe samých a?ako chápu svoje miesto v?Európe Akými slovami popísať emócie, ktoré sprevádzajú vstup do ukrajinských ozbrojených síl? Ako sa vyrovnať s tým, že sa vám nepodarilo presvedčiť svojich rodičov, aby utiekli z Buče, a tak museli prežiť okupáciu a nepretržité ostreľovanie? Dokážete zachytiť moment, keď sa celá krajina cítila jednotná, ak jediným jazykom, ktorý používate, je jazyk vojny? A ako presvedčíte svet, že milovaná Ukrajina je viac než práve prebiehajúca vojna? Jazyk vojny Oleksandra Mycheda je strhujúca a?mimoriadne osobná reportáž o?tom, ako vojna zo dňa na deň dokáže zmeniť ľudské životy. Kombinuje v nej denníkové záznamy, pozorovania, rozhovory, fragmenty každodennosti a príbehy ľudí okolo seba. Vytvára tak pozoruhodnú a?živú kroniku prvého roka vojny, počas ktorého zachytáva nielen vonkajšie udalosti, ale najmä vnútorné zmeny, ktoré vojna spôsobila v ňom, v jeho blízkych i v?samotnej krajine. Kniha Jazyk vojny je o tom, na čo sa nedá zabudnúť ani odpustiť. O hneve, pomste, ale aj o láske k rodnej krajine. A o tom, že aj keď literatúra nespasí, dokáže zdokumentovať hrôzu, ktorá presahuje hranice ľudskej predstavivosti. Toto je kniha o?vojne, ktorá za jeden deň vymazala naše predstavy o bezpečnosti Európy i?celého sveta a?tiež naše presvedčenie o tom, že niečo také sa už nemôže stať. Vydanie knihy je financované z prostriedkov Európskej únie.

Ešte včera si odkladali peniaze na novú umývačku riadu. Ktosi iný oslavoval výročie svadby. Niektorí si pre každý prípad zbalili evakuačný batoh. A ktosi ďalší si kúpil lístok na koncert. A potom prišiel 24. február 2022. Zrazu bolo jasné, že odteraz už žiadnu z týchto spomienok nemožno oddeliť od slov: „A potom sa začala invázia.“ V tejto knihe sa dozvieš: - ako v priebehu jedného rána skolaboval bežný život na Ukrajine - ako sa Ukrajinci a Ukrajinky vyrovnávali s prvotným šokom a bezmocnosťou a ako impulzívne rozhodnutia nasmerovali ich ďalší život - ako človek prežíva svoju premenu z civila na vojaka - ako všadeprítomný strach zmenil spôsob premýšľania i prežívania - ako riešili dilemy medzi ochranou rodiny a túžbou pomôcť svojej krajine - ako sa ľudia v Ukrajine počas invázie zomkli, pomáhali si, delili sa o informácie, priestor, jedlo i bezpečie - ako vojna mení vedomie Ukrajincov a Ukrajiniek o sebe samých a ako chápu svoje miesto v Európe Akými slovami popísať emócie, ktoré sprevádzajú vstup do ukrajinských ozbrojených síl? Ako sa vyrovnať s tým, že sa vám nepodarilo presvedčiť svojich rodičov, aby utiekli z Buče, a tak museli prežiť okupáciu a nepretržité ostreľovanie? Dokážete zachytiť moment, keď sa celá krajina cítila jednotná, ak jediným jazykom, ktorý používate, je jazyk vojny? A ako presvedčíte svet, že milovaná Ukrajina je viac než práve prebiehajúca vojna? Jazyk vojny Oleksandra Mycheda je strhujúca a mimoriadne osobná reportáž o tom, ako vojna zo dňa na deň dokáže zmeniť ľudské životy. Kombinuje v nej denníkové záznamy, pozorovania, rozhovory, fragmenty každodennosti a príbehy ľudí okolo seba. Vytvára tak pozoruhodnú a živú kroniku prvého roka vojny, počas ktorého zachytáva nielen vonkajšie udalosti, ale najmä vnútorné zmeny, ktoré vojna spôsobila v ňom, v jeho blízkych i v samotnej krajine. Kniha Jazyk vojny je o tom, na čo sa nedá zabudnúť ani odpustiť. O hneve, pomste, ale aj o láske k rodnej krajine. A o tom, že aj keď literatúra nespasí, dokáže zdokumentovať hrôzu, ktorá presahuje hranice ľudskej predstavivosti. Toto je kniha o vojne, ktorá za jeden deň vymazala naše predstavy o bezpečnosti Európy i celého sveta a tiež naše presvedčenie o tom, že niečo také sa už nemôže stať. Kniha Oleksandra Mycheda Jazyk vojny vychádza v preklade Veroniky Moscatello Goldiňákovej. Vydanie knihy je financované z prostriedkov Európskej únie.

Čierne ruky, čierne tváre – len oči z nich žiaria nabielo. A ešte zuby, ak sa práve usmievajú. Tak vyzerajú doneckí baníci, keď vyjdú na svetlo a zažmúria do slnka. Táto kniha rozpráva o tom, aký bol Donbas predtým, než sa stal epicentrom krutej vojny. Oleksandr Myched nás v nej zoberie priamo do čierneho srdca Ukrajiny. Bachmut. Pokrovsk. Konsťantynivka. Sjevjerodoneck. Lysyčansk. Dnes hlavné mestá krutej vojny boli ešte donedávna nielen centrami ukrajinského a predtým sovietskeho baníctva, boli aj súčasťou pozoruhodného vesmíru zvaného Donbas. Oleksandr Myched prichádza na východ v roku 2016 vo veľmi zvláštnom období. V Donecku a Luhansku už prebieha vojna a paralelne s ňou aj snahy o čosi ako nový začiatok: východná Ukrajina hľadá svoju identitu, mestá dostávajú nové mená, prichádza mladá generácia. A o invázii, ktorá má prísť o pár rokov, ešte nikto nič netuší. Vo svojej knihe Krv ti s uhlím pomiešam Myched skúma mytológiu baníckych miest, kľúčové postavy regiónu, stereotypy i archetypy. Ukazuje nám, že tento kraj má v sebe oveľa viac než len vrstvu čierneho prachu. Nie je to len Donecká uhoľná panva, je to aj hrdé obyvateľstvo, etnicky a kultúrne rôznorodé, ktoré sa cíti byť silne spojené s Ukrajinou a neuzatvára sa pred Západom. Myched sa vracia do miest, ktoré spoznal počas projektov oživujúcich miestnu komunitu, a ktoré sa dnes spájajú najmä s miestami najtvrdších bojov. Rozpráva sa s bežnými obyvateľmi, baníkmi, ale aj s umelcami a intelektuálmi, ktorí hovoria o svojom detstve, dospelosti a spoločnosti v regióne, ktorý nie je veľmi známy ani v samotnej Ukrajine. Kniha napísaná v roku 2020 je pôsobivou polyfóniou o minulosti a súčasnosti ukrajinského východu. Dnes sa číta ako príbeh o stratenej histórii, ľuďoch a mestách, ale aj ako záznam nekonečnej lásky k svojej krajine.

Čierne ruky, čierne tváre – len oči z nich žiaria nabielo. A ešte zuby, ak sa práve usmievajú. Tak vyzerajú doneckí baníci, keď vyjdú na svetlo a zažmúria do slnka. Táto kniha rozpráva o tom, aký bol Donbas predtým, než sa stal epicentrom krutej vojny. Oleksandr Myched nás v nej zoberie priamo do čierneho srdca Ukrajiny. Bachmut. Pokrovsk. Konsťantynivka. Sjevjerodoneck. Lysyčansk. Dnes hlavné mestá krutej vojny boli ešte donedávna nielen centrami ukrajinského a predtým sovietskeho baníctva, boli aj súčasťou pozoruhodného vesmíru zvaného Donbas. Oleksandr Myched prichádza na východ v roku 2016 vo veľmi zvláštnom období. V Donecku a Luhansku už prebieha vojna a paralelne s ňou aj snahy o čosi ako nový začiatok: východná Ukrajina hľadá svoju identitu, mestá dostávajú nové mená, prichádza mladá generácia. A o invázii, ktorá má prísť o pár rokov, ešte nikto nič netuší. Vo svojej knihe Krv ti s uhlím pomiešam Myched skúma mytológiu baníckych miest, kľúčové postavy regiónu, stereotypy i archetypy. Ukazuje nám, že tento kraj má v sebe oveľa viac než len vrstvu čierneho prachu. Nie je to len Donecká uhoľná panva, je to aj hrdé obyvateľstvo, etnicky a kultúrne rôznorodé, ktoré sa cíti byť silne spojené s Ukrajinou a neuzatvára sa pred Západom. Myched sa vracia do miest, ktoré spoznal počas projektov oživujúcich miestnu komunitu, a ktoré sa dnes spájajú najmä s miestami najtvrdších bojov. Rozpráva sa s bežnými obyvateľmi, baníkmi, ale aj s umelcami a intelektuálmi, ktorí hovoria o svojom detstve, dospelosti a spoločnosti v regióne, ktorý nie je veľmi známy ani v samotnej Ukrajine. Kniha napísaná v roku 2020 je pôsobivou polyfóniou o minulosti a súčasnosti ukrajinského východu. Dnes sa číta ako príbeh o stratenej histórii, ľuďoch a mestách, ale aj ako záznam nekonečnej lásky k svojej krajine. Kniha vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej.