Izák (Ninivský)

Jeden z najznámejších pustovníkov sýrskej cirkvi Východu je svätý Izák z Ninive (613-700), ktorý sa podobne ako mnoho iných mystikov ukázal byť skutočnou ekumenickou postavou presahujúcou hranice cirkevných rozdelení. Jeho diela preložené do gréčtiny dvoma palestínskymi mníchmi v kláštore sv. Sábu v deviatom storočí, prvýkrát uverejnené v roku 1770, sú stále obľúbeným čítaním na hore Athos. Latinská verzia, ktorá vznikla medzi 12. a 13. storočím a počas 14. a 15. storočia, bola preložená do taliančiny, francúzštiny, katalánčiny, kastílčiny a portugalčiny. Napokon rumunský preklad pochádza z 18. storočia a neskôr nasledovali ďalšie preklady do moderných jazykov, až po japončinu. Izákove spisy boli ocenené hlavne mníchmi a laikmi, ktorí patria do gréckeho a ruského sveta, ale aj vďaka latinskému prekladu bol až do 18. storočia veľmi obľúbeným autorom nielen v mníšskom prostredí západnej Cirkvi. Medzi mnohými duchovnými spisovateľmi Asýrskej Cirkvi Východu je Izák Sýrsky považovaný za jednu z najväčších autorít a tiež za jedného z najväčších kresťanských mystikov všetkých čias. Jeho spisy sa tešia veľkej obľube medzi kresťanmi Východu i Západu a to aj prostredníctvom mnohých prekladov do klasických a moderných jazykov (grécky, latinský, anglický, francúzsky, taliansky a iné).

Svätý Izák Ninivský alebo Izák Sýrsky, sa narodil v oblasti moderného Kataru a žil v siedmom storočí. Izák, ktorý bol vysvätený za biskupa v Ninive niekedy medzi rokmi 661 a 681 n. l., sa po piatich mesiacoch stiahol zo svojho cirkevného úradu a odišiel do ústrania žiť ako mních-pustovník v horách juhovýchodného Iraku. Izák Sýrsky je duchovným učiteľom par excellence, ktorý rozvinul komplexné učenie o mníšskom živote, modlitbe a zjednotení sa s Bohom. Jeho duchovné spisy, ktoré boli preložené z pôvodnej sýrčiny do mnohých iných jazykov, čítali ich kresťanskí mnísi po stáročia. V mníšskom prostredí pripisujú Izákovi Sýrskemu aj tieto atribúty: lampa hesychie, útecha pustovníkov a úctyhodný sprievodca mníchov. Druhá zbierka obsahuje mnohé témy duchovného života: list o rôznych druhoch pokoja, o skrytej modlitbe, o narodení duchovného vnímania v duši, o duchovnom význame tajomstva kríža, o čistej a nenarušenej modlitbe, o zachovaní skrytej bdelosti v duši, odkiaľ sa rodí neustále plač, o vnútornej pokore, o úteche, ktorú poskytuje Boží súcit, tým ktorí zostávajú v pokoji v záujme Boha, o vďakyvzdaní v časoch skúšky, do týchto textov homílií je zahrnutých niekoľko veľmi nápadných modlitieb a jednu kapitolu skutočne tvorí zbierka tridsiatich modlitieb. Tretiu homíliu tvoria tzv. Kapitoly o poznaní, ktoré obsahujú vznešené kontemplácie, dokonalé poznanie, bohaté a úžasné vhľady a veľké tajomstvá. Prinášajú úžitok a potešenie pre dušu a prispievajú k jej rastu v duchovných veciach.  „Ak túžiš okúsiť Božiu lásku, brat môj, premýšľaj o Jeho vlastnostiach, o Jeho dobrých skutkoch a o Jeho svätej prirodzenosti, mysli, rozjímaj, spomínaj a nechaj svoju myseľ túlať sa v tom v každom okamihu svojho života a vtedy si uvedomíš, ako sú všetky časti tvojej duše zapálené láskou, ako žeravý plameň dopadá na tvoje srdce a rastie v tebe túžba po Bohu a z lásky k Bohu prichádzaš k dokonalej láske k ľuďom... Kto žije v mlčaní a v styku s poznaním, ľahko a rýchlo dosiahne Božiu lásku a skrze lásku k Bohu sa priblíži k dokonalej láske k ľuďom“ (Homília 10, 29.33).