Maja Novak

Pred sebou máme pozoruhodnú zbierku poviedok – vtipnú aj poučnú, ako len dobrá literatúra môže byť, so všetkými znakmi postmodernej prózy z konca 20. storočia, pričom nejde o výsledok dobových trendov a ich kopírovania, ale autorkinho talentu a estetickej vynaliezavosti. Slovinská spisovateľka a prekladateľka Maja NOVAK (*1960, Jesenice) svojou vrstevnatou prózou Zverjad (Beštiárium) „zmenila hru“ v slovinskej literatúre a doslova premiešala karty na osiach fiktívne verzus reálne, vysoké verzus nízke, lokálne verzus globálne v literatúre. Za zbierku v jej prvom vydaní (1996) doma získala – spolu s románom Cimre (Spolubývajúce) – dôležitú, tzv. malú Prešernovu cenu. Autorkina nezáväzná hra s kocúrmi a mačkami, duchmi a upírmi, detičkami, umelcami a cestovateľmi, sociálnymi a národnostnými vrstvami spoločnosti, búriacimi sa rodinnými príslušníkmi (a výpočet postáv a ich rolí tým nie je ani zďaleka vyčerpaný) v konečnom dôsledku poukazuje na krutosti, ktoré sú schopní ľudia napáchať v mene moci, národa, vyššieho princípu, dejín, viery, neviery, autorít, vlastného Ega, nevedomosti, poznania, reálneho či symbolického zisku... tematické zápletky v jednotlivých textoch sa však odohrávajú v sprievode rafinovaných naratívnych štruktúr, duchaplných postupov aj inteligentnej zábavy a spolu smerujú k literárnemu pôžitku, na ktorý sa nezabúda ani po rokoch. Knihu zo slovinčiny preložila Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR, tiež autorka úvodu, doslov napísala slovinská sociologička a komparativistka Ana Marija Sobočan (pôvodne k druhému, opravenému a rozšírenému vydaniu poviedok v slovinčine, 2011). Preklad vychádza vo vydavateľstve Fraktál, o. z., ako 1. zväzok edície Narratio (layout a grafické riešenie: Eva Kovačevičová Fudala).