František Novomeský

Ponor človeka pod vodu s použitím špeciálneho technického výstroja na čas dlhší ako jeden nádych či už za poznaním, prácou v hlbočine či z akýchkoľvek iných dôvodov, je pre Homo sapiens sapiens skúsenosťou psychicky aj fyzicky mimoriadne náročnou, ktorú ľudský jedinec ? potápač ? získava v nedýchateľnom, nebezpečnom a stresujúcom prostredí so širokou ponukou nástrah a možných zlyhaní. Uvedomovanie si nemožnosti prežitia pod vodou pri akomkoľvek pochybení vytvára významný tlak na psychiku potápača už pred samotným ponorom. Neobvyklú fyzickú záťaž generuje aj vlastné vodné prostredie, kladúce odpor každému pohybu človeka-potápača. Napokon, pri dobrej fyzickej a psychickej adaptácii na vodné prostredie a použití sofistikovaného potápačského výstroja dokáže človek hoci aj opakovaný pobyt pod vodou nielen prežiť bez ujmy na zdraví, ale aj zmysluplne využiť. Žiaľ, nie každý zostup potápača pod hladinu vody končí opätovným bezproblémovým vynorením, u rekreačných potápačov spojeným s nezvyčajnými zážitkami zo sveta pod vodou, u pracovných potápačov s vedomím splneného pracovného úkonu. Pobyt potápača pod vodou, akokoľvek technicky zabezpečený, je vždy situáciou rizikovou, ktorá sa môže z celého radu dôvodov a príčin v ktoromkoľvek momente „zlomiť" a ďalej vyvíjať tak, že výsledkom bude potápačská nehoda, ktorú potápač nemusí prežiť. A práve týmto tragickým momentom konca života človeka-potápača, ich príčinám a súvislostiam, je venovaná táto kniha. Predkladaná monografia vychádza predovšetkým z odborných znalostí a obsiahleho archívu znaleckých posudkov dvoch súdnych znalcov Slovenskej a Českej republiky (František Novomeský pre hyperbarickú a potápačskú medicínu, úrazy a smrteľné nehody pri potápaní, SR; Miloslav Haták pre potápačské práce, bezpečnosť práce pri potápačských prácach a pri rekreačnom potápaní, ČR), pričom reflektuje nielen osobné skúsenosti obidvoch spoluautorov s potápačskými nehodami v rovine desiatok rokov ich expertíznej činnosti, ale aj dlhoročnej osobnej potápačskej praxe ako inštruktorov potápania rekreačného, technického či pracovného. Spoluautorka monografie Veronika Rybárová, súdna lekárka a kvalifikovaná potápačka, sa na monografii podieľala hĺbkovou analýzou vybraných prípadov úmrtí potápačov z archívov obidvoch vyššie menovaných znalcov vrátane a záverov znaleckých expertíz do štrukturálnej podoby svetovo akceptovaných kritérií príčin a okolností úmrtí potápačov pod vodou. Komplexný rozbor vybraných reálnych prípadov smrteľných nehôd potápačov v SR a ČR tak odzrkadlil zložitosť a náročnosť znaleckého skúmania a interpretácie príčin týchto ľudských tragédií, pre laickú verejnosť obvykle zastretých imaginárnym „rúškom tajomstva". Posledných ponorov potápačov, ktorí prišli o život v tom azda najviac znepokojujúcom, pre človeka neveľmi priateľskom vodnom prostredí našej planéty.

Keď som v roku 2012 dopísal vyššie uvedené riadky predhovoru k 1. slovenskému vydaniu knihy Potápačská medicína (2013), netušil som, že budem svedkom malého zázraku, skôr zriedkavého v slovenskej medicínskej literárnej tvorbe. Táto kniha po 1. a 2. úspešnom slovenskom vydaní uzrela svetlo sveta aj v českom jazyku a napokon sa stala v anglickej jazykovej mutácii (Fundamentals of Diving Medicine) akceptovanou učebnicou potápačskej medicíny medzinárodnej organizácie DAN Europe (Divers Alert Network). Kniha, ktorú držíte v ruke, je teda rozšíreným a doplneným vydaním pôvodného titulu o medicíne potápania (3. slovenské, 1. české a 1. anglické vydanie). Jej vznik umožnil nielen pretrvávajúci dopyt medicínskej i potápačskej verejnosti po tejto príručke, ale aj porozumenie a ústretovosť Vydavateľstva OSVETA v Martine.