Marek Ormandík strana 2 z 2

Jedinečná ukážka literárneho ekumenizmu - v chráme či v krčme jednej knižky sa schádzajú báseň, esej a poviedka. Hoci predstavujú tri rozličné literárne žánre, pochádzajú od troch rozličných majstrov a zastupujú tri rozličné vierovyznania, nielen že dokážu priateľsky nažívať vedľa seba, ale spolu s fascinujúcimi kresbami Mareka Ormandíka vytvárajú nový čitateľsky príťažlivý a myšlienkovo podnetný celok.

Na poviedke je najdôležitejšie, aby ste ju dočítali do konca. Ten nesmie byť ďaleko od začiatku. A ako je ďaleko? Ak máte spoločníka v dobrom príbehu, preletíte s chuťou aj cez rozsiahle mínové polia postmoderných citátov. Niekedy sa príbeh zmestí do jedného riadku a môžu v ňom byť skryté šíre polia ruských klasikov. Dôležité je, aby sa vám cestou z pohrebu na zmrzlinu podarilo stretnúť magnetické polia opačných pohlaví. Povedané po ľudsky - príbeh, tragédia, smiech a ako šafránu erotiky. To sú moje Polia.

Na poviedke je najdôležitejšie, aby ste ju dočítali do konca. Ten nesmie byť ďaleko od začiatku. A ako je ďaleko? Ak máte spoločníka v dobrom príbehu, preletíte s chuťou aj cez rozsiahle mínové polia postmoderných citátov. Niekedy sa príbeh zmestí do jedného riadku a môžu v ňom byť skryté šíre polia ruských klasikov. Dôležité je, aby sa vám cestou z pohrebu na zmrzlinu podarilo stretnúť magnetické polia opačných pohlaví. Povedané po ľudsky - príbeh, tragédia, smiech a ako šafránu erotiky. To sú moje Polia.

V tvorbe pre deti presadzoval Miroslav Válek nedidaktický, hravý prístup k detskému čitateľovi. Využíval zvukovú stránku slova, hral sa s jeho významom, a zároveň podnecoval detskú predstavivosť a obrazotvornosť, cit pre rytmus reči a melodiku jazyka. Jeho detské verše berú čitateľa ako rovnocenného partnera, nepodkladajú sa mu, ponúkajú mu rôzne asociatívne prekvapenia, inotaje a vtip. Autor sa pozerá na veci a vzťahy medzi nimi detskými očami, rešpektuje skutočnosť, že detský pohľad je čistý a objavný.

„Svet podľa Mareka Ormandíka nie je miesto nedeľného popoludnia na slnečnom ostrove idylky. Sladké plávanie myšlienok po bezpečných vlnách povrchu vecí je mu vzdialené ako Kafkovi námety dievčenského románu. Naopak. Vytrvalo namáča štetec do rozmanitých farieb psychologických odtieňov a putuje labyrintmi ľudskej duše.“ (Z úvodného textu Ľuda Petránskeho ml.)