Igor Otčenáš strana 3 z 4

Hannah Shahová je dcérou imáma, vodcu mešity a náboženského spoločenstva moslimov. Žije ako oddaná moslimka v pakistanskej rodine v Anglicku, ale za zatvorenými dverami, ako motýľ chytený do siete. Takmer desať rokov ju jej otec fyzicky týral a sexuálne zneužíval v pivnici ich domu. Ako šestnásťročná zistila, že ju chcú vydať proti jej vôli do Pakistanu. Pozbierala odvahu a utiekla z domu. Z pohľadu rodiny spáchala ešte jeden, ten najťažší hriech – prestúpila na kresťanskú vieru. Preto ju neúprosne prenasleduje nielen vlastný otec, ale aj bratia, ktorí chcú sestru potrestať za poškvrnenie rodinnej „cti“ smrťou. Vystrašená, ale odhodlaná Hannah musí hľadať nové a nové úkryty. Napokon sa jej podarí dostať svoj život do normálnych koľají. Oslobodí sa od pocitu hanby, odmietne náboženskú neznášanlivosť a predovšetkým sa zbaví tieňov neradostného detstva, ktoré ju ustavične prenasledujú. Imámova dcéra je úžasný príbeh o úteku mladej ženy pred životom plným ponižovania k životu naplnenému láskou a manželským zväzkom s milovaným mužom.

Táto kniha rozpráva príbeh o stovke zázrakov stvorených človekom a dokumentuje to, čo ľudstvo dosiahlo v priebehu 4 500 rokov. (200X285, str.108,TV,FB, r.vyd.1998)

Poviedky Igora Otčenáška sú reakciou na osemdesiate roky minulého storočia, najmä na ich koniec. Sú z obdobia, keď sme všetci zreteľne vnímali postupné zosypanie sa sveta založeného na falošných heslách, na rituáloch osláv fyzickej práce, na rokmi pe stovanej animozite robotníka voči intelektuálovi.

Kniha POSADNUTÍ TAJOMSTVAMI uvádza čitateľa do sveta jednej z najefektívnejších a najobávanejších špionážnych agentúr v histórii východonemeckého Ministerstva štátnej bezpečnosti Stasi. Kniha odhaľuje tajné metódy a zdroje Stasi pri krádežiach

Leo Messi má len 23 rokov, avšak už v tak mladom veku sa stal legendou svetového futbalu. Tichý, skromný až plachý rodák z argentínskeho Rosaria udivuje svojimi futbalovými danosťami všetkých milovníkov tejto krásnej hry. Kniha prináša brilantný, zasvätený a objavný portrét najlepšieho futbalistu na svete a je doplnená kapitolou o jeho úspechoch i sklamaniach v sezóne 2009/2010 a na majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike. Nemožné nič neznamená“ kampaň v ktorej je Messi kľúčovou postavou. „Ide o sériu skutočných príbehov, ktoré rozprávajú naše ikony. Myšlienkou je povedať, že nič nie je nemožné. A v tomto prípade Leo rozpráva príbeh svojho života: o jedenásťročnom chlapcovi so vzrastom osemročného, ktorý však nedovolí, aby mu to bránilo dosiahnuť úspech. Vďaka tvrdej práci, výdrži, sile vôle nič nie je nemožné. Leo je perfektný príklad. Je dobre mať na pamäti, že ako trinásťročný preletel cez oceán, prišiel do Barcelony a cez mládežnícke tímy sa stal celosvetovou futbalovou hviezdou.“

Hadley má sedemnásť rokov. Chýbali jej len štyri minúty, aby stihla lietadlo do Londýna. Mala ísť na sobáš svojho otca so ženou, ktorú ešte nespoznala, no už ju nenávidí. Keď na letisku v New Yorku čaká na najbližšie lietadlo, stretne Oliviera, ktorý študuje v Spojených štátoch. Zapáči sa jej, až veľmi, no keď prídu v Londýne na colnicu, každý sa poberie svojou cestou. Cesty osudu sú však nevyspytateľné. Román Jennifer E. Smithovej zachytáva iba dvadsaťštyrihodinový úsek zo života tínedžerky Hadley, na konci ktorého sa znovu potvrdí stará dobrá pravda, že láska býva často hneď za rohom a prichádza vo chvíli, keď ju človek najmenej očakáva. Autorka však nepodáva banálny príbeh o dievčati zmietanom pochybnosťami o sebe samej a o svojom vzťahu k nečakane rozpadnutému manželstvu rodičov, naopak, je to príbeh o magickej sile osudu a schopnosti človeka prijať nepredvídateľný chod vecí tohto sveta, či už ide o dramatickú stratu ilúzii, alebo o nečakané citové prebudenie. Autorka prejavuje hlboké pochopenie pre citový zmätok dospievajúceho dievčaťa, ktoré napokon dokáže otvoriť srdce nielen svojej prvej veľkej láske, ale prijať doň znovu aj zavrhnutého otca.

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok - čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch. Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo hneď niekoľko rodín. Rástla s ódami na Lenina na perách, žuvačkou Juicy Fruit z čierneho trhu a snívaním o mýtickom Západe. S rodičmi ešte ako dieťa emigrovala do Spojených štátov. Nádejnú kariéru koncertnej pianistky prerušil úraz a autorka sa neskôr našla v písaní o jedle, ktoré bolo vášňou už jej matky. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané v Spojených štátoch, či aké dopady mala Gorbačovova prohibícia. Kniha oslovuje duše čitateľov, a zároveň aj ich chute.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov. V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali - a teda oveľa hrôzostrašnejšia. Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste - v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie. Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle - a nás tiež.

Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky. Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy. Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom viac než päťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.

Vodka v minulom storočí zabila v Rusku viac ľudí ako Hitler. A zabíja ich dodnes. Krajinu s imidžom superveľmoci už stáročia ničí závislosť na alkohole, ktorú podporujú autokratickí vládcovia. Po väčšinu času štátnu kasu až z tretiny plnili príjmy z predaja vodky a všetky pokusy zbaviť sa jej skončili katastroficky - na prohibíciu doplatil posledný cár aj posledný komunistický vodca. Reformy zmietli reformátorov, vodka zostala. Oceňovaná kniha popredného amerického rusistu prináša prekvapivý pohľad na ruské dejiny a jeden dôležitý faktor, ktorý zvyčajne podceňujeme, či rovno prehliadame. Zničujúce dedičstvo vodky je vari tou najväčšou politickou výzvou nielen súčasnej generácie ruských politikov, ale aj tých budúcich. Autor si kladie množstvo provokatívnych otázok: Akým spôsobom využívali ruskí vládcovia alkohol na upevnenie svojej autokratickej moci? Akú úlohu hral alkohol v cárskych sprisahaniach? Bolo katastrofálne rozhodnutie cára Mikuláša II. o prohibícii skutočným katalyzátorom boľševickej revolúcie? Stal by sa Sovietsky zväz svetovou veľmocou bez alkoholu? Ako prispela vodka k pádu komunizmu a poškodeniu verejného zdravia v 90. rokoch minulého storočia? Dokáže dnešný Kremeľ prekonať ťažkú historickú záťaž, zredukovať enormnú konzumáciu alkoholu v krajine a tým prispieť k skvalitneniu životnej úrovne, prosperite a demokracii v Rusku? Popredný svetový rusista dokladá, že deštrukčný alkoholizmus nie je súčasťou genetického kódu Rusov, ako skôr dôsledok politického systému, ktorý využíva a zneužíva vodku ako nástroj štátnosti. Kniha analyzuje úlohu vodky v rôznych historických obdobiach, od cára Ivana Hrozného až po aktuálnu putinovskú súčasnosť.

Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik. Práca je rozdelená do troch častí . V prvých - Antisemitizmus a Imperializmus - sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného. Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias - nacistického Nemecka a stalinistického Ruska -, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.

Múry pribúdajú a sú čoraz vyššie. Nacionalizmus a politika identity sú opäť na vzostupe. Za ostatné desaťročie sme postavili tisícky kilometrov plotov a bariér, ktoré nanovo pretvárajú politickú mapu sveta. Autor svetového bestselleru V zajatí geografie ponúka napínavú a prenikavú analýzu zlomov, múrov, bariér a plotov, ktoré rozdeľujú súčasnú Čínu, Spojené štáty, Izrael a Palestínu, Blízky východ, indický subkontinent, Afriku, Európu a Spojené kráľovstvo, a ktoré budú formovať podobu sveta v nadchádzajúcich rokoch. Existuje mnoho dôvodov, prečo medzi sebou staviame múry: bohatstvo, rasa, náboženské presvedčenie, politika. Zlomy ostatného desaťročia neohrozujú iba jednotnosť Európy, ale v niektorých krajinách aj liberálnu demokraciu samotnú. Porozumieť tomu, čo nás rozdelilo, rozdeľuje a bude rozdeľovať, je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v dnešnom svete.

Talentovaný hráč rugby Andrew Henderson mal iba šestnásť rokov, keď ťažké zranenie predčasne ukončilo jeho kariéru. Svoju pozornosť preto obrátil k futbalu, presnejšie k freestylovému žonglovaniu s loptou, a odvtedy už nebolo cesty späť. Tento päťnásobný majster sveta a osemnásobný majster Anglicka vo futbalovom freestyle ponúka hráčom rôzneho veku aj úrovne skúsenosti a rady, ako zahviezdiť na futbalovom trávniku i mimo neho. Kniha plná tipov a trikov obsahuje vyše 200 farebných fotografií, s pomocou ktorých Henderson vysvetľuje, ako získať väčšiu kontrolu nad loptou, rozvíjať presnosť i pohybovú kreativitu – skrátka, pozdvihnúť svoju futbalovú techniku a tým aj výkon na futbalovom ihrisku.

Hadley má sedemnásť rokov. Chýbali jej len štyri minúty, aby stihla lietadlo do Londýna. Mala ísť na sobáš svojho otca so ženou, ktorú ešte nespoznala, no už ju nenávidí. Keď na letisku v New Yorku čaká na najbližšie lietadlo, stretne Oliviera, ktorý študuje v Spojených štátoch. Zapáči sa jej, až veľmi, no keď prídu v Londýne na colnicu, každý sa poberie svojou cestou. Cesty osudu sú však nevyspytateľné. Román Jennifer E. Smithovej zachytáva iba dvadsaťštyrihodinový úsek zo života tínedžerky Hadley, na konci ktorého sa znovu potvrdí stará dobrá pravda, že láska býva často hneď za rohom a prichádza vo chvíli, keď ju človek najmenej očakáva. Autorka však nepodáva banálny príbeh o dievčati zmietanom pochybnosťami o sebe samej a o svojom vzťahu k nečakane rozpadnutému manželstvu rodičov, naopak, je to príbeh o magickej sile osudu a schopnosti človeka prijať nepredvídateľný chod vecí tohto sveta, či už ide o dramatickú stratu ilúzii, alebo o nečakané citové prebudenie. Autorka prejavuje hlboké pochopenie pre citový zmätok dospievajúceho dievčaťa, ktoré napokon dokáže otvoriť srdce nielen svojej prvej veľkej láske, ale prijať doň znovu aj zavrhnutého otca.

Jared Diamond ako autor bestsellerov Osudy ľudských spoločností a Kolaps zmenil naše chápanie vzostupov a pádov ľudskej spoločnosti. Svoju monumentálnu trilógiu zakončuje dielom Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom sa niektoré národy dokázali vyrovnať s krízami a prečo dokázali prijať selektívne zmeny. Diamond porovnáva, ako sa podarilo šiestim krajinám prekonať krízy, pričom sa oblúk jeho výkladu klenie od vynúteného otvorenia krajiny, ako to bolo v prípade Japonska, cez útok Sovietskeho zväzu proti Fínsku, krvavé puče v Čile a v Indonézii, až po spoločenské transformácie v Austrálii a v Nemecku po druhej svetovej vojne. Pretože Diamond žil v piatich z týchto krajín, pričom hovorí aj piatimi jazykmi, predkladá čitateľovi svoje skúsenosti z prvej ruky. Analyzuje, akým spôsobom jednotlivé krajiny dokázali identifikovať svoju krízovú situáciu, ako si ju dokázali uvedomiť, akým spôsobom prijímali bolestné opatrenia na ich prekonanie, ako dokázali byť voči sebe úprimné a ako sa dokázali poučiť z príkladov iných krajín. K tomu skúma aktuálnu situáciu v Spojených štátoch a širšie v celom svete zoči-voči aktuálnym hrozbám. Dokážeme sa z toho všetkého ponaučiť? Diamondova kniha je zasvätenou sondou do histórie, geografie i antropológie, odhaľuje nám faktory, ovplyvňujúce akým spôsobom sa národy i jednotlivci dokážu vyrovnať s veľkými výzvami. Je to veľké epické dielo v kombinácii s dôvernou úvahou človeka o sebe samom.

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina. Výnimočná kniha autorky, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok - čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch. Anya von Bremzen vyrastala v moskovskom komunálnom byte neďaleko Kremľa, kde sa o spoločnú kuchyňu delilo hneď niekoľko rodín. Rástla s ódami na Lenina na perách, žuvačkou Juicy Fruit z čierneho trhu a snívaním o mýtickom Západe. S rodičmi ešte ako dieťa emigrovala do Spojených štátov. Nádejnú kariéru koncertnej pianistky prerušil úraz a autorka sa neskôr našla v písaní o jedle, ktoré bolo vášňou už jej matky. V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané v Spojených štátoch, či aké dopady mala Gorbačovova prohibícia. Kniha oslovuje duše čitateľov, a zároveň aj ich chute.