Jan Pauliny strana 2 z 2

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.

Doplnok k sérii Tisíc a jedna noc, ktorá vyšla v kompletnom 7-zväzkovom vydaní po prvý raz na Slovensku. Ôsmy diel obsahuje orientálne rozprávky, ktoré sa v predošlých zväzkoch nenachádzali, napríklad Rozprávky o ´Alá´addínovi a čarovnej lampe, či Rozprávka o ´Alím Babovi a štyridsiatich zbojníkoch. Na zbierke Tisíc a jedna noc pracoval najznámejší slovenský arabista Ján Pauliny 25 rokov. Na väzbe kníh je špeciálny hodváb s orientálnym motívom. Všetky knihy majú zlatú razenú oriezku. Jednotlivé zväzky ilustrovali najuznávanejší slovenskí výtvarníci. Ôsmy diel ilustroval Igor Piačka.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Štvrtý diel sa začína Rozprávaním o ’Alím Šárovi a otrokyni Zumurrude. Je to príbeh mladého schudobneného kupca s krásnou otrokyňou. Obidvaja sa do seba zaľúbia šťastne si žijú. Medzi nich vstupuje ohrdnutý kresťanský kupec, zlý človek, a neskôr aj lupič Džuván. ’Alího otrokyňa sa však hrou osudu stane kráľovnou, pomstí sa svojim nežičlivcom, a po mnohých dobrodružstvách sa obidvaja zaľúbenci šťastne stretnú. O dvoch zaľúbencoch je aj ďalšie rozprávanie o Džubajrovi a krásnej Budúre. Kým slobodné ženy boli nevzdelané, nesmeli tancovať ani spievať a žili uzavreté v háremoch, krásnym otrokyniam dožičili ich páni exkluzívnu výchovu, vzdelanie, naučili ich spievať, tancovať a skladať verše. Všetko len preto, aby boli dobrými spoločníčkami pánov. O takýchto otrokyniach sa dozvedáme v jedinečnom Rozprávaní o bohatom Jemenčanovi a jeho šiestich otrokyniach i v Rozprávaní o otrokyni Tavaddude. Kým v prvom rozprávaní sa zdôrazňuje najmä atraktívny fyzický výzor otrokýň, v druhom rozprávaní dominuje Tavaddudino jedinečné vzdelanie a bystrosť. V dišputácii sa jej podarí preškriepiť všetkých učencov, ktorých pred ňu dal priviesť sám kalif. Pomedzi to je v tomto zväzku viacero rozprávaní o zlodejoch, zločincoch, policajných veliteľoch, pekných otrokyniach, básnikoch, zvedavých vládcoch, nábožných židoch a vzorných manželkách. Nechýbajú ani epizódy o homosexuáloch, zvrátených ženách, hlúpych učiteľoch, falošných manželkách, múdrych dedinských dievčatách, rozprávky o anjelovi smrti a nábožných otrokoch. Dávne indické časy zbierky pripomína slávna Rozprávka o ebenovom koni. Hovorí sa v nej o čarovnom koni, indickom Garudovi, vtákovi boha Višnua. Táto rozprávka sa dostala aj k Maurom do Španielska a odtiaľ do starofrancúzskej literatúry.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Piaty diel súboru rozprávok sa začína rozprávaním o princovi Džánšáhovi, ktorý sa zaľúbi do víly a unesie ju. Víla však nájde svoje vtáčie šaty a odletí domov do čarodejnej ríše, do ktorej nikdy nevstúpil človek. Džánšáh ju aj napriek varovaniam mocných duchov a kráľov nájde za mýtickou horou Káf v Diamantovom zámku a privedie si ju domov. Sedem ciest Sindibáda Námorníka, ktoré nasledujú, je jedna z najznámejších rozprávok vo svetovej liteatúre a preložili ju takmer do všetkých jazykov. V Rozprávke o Džaudarovi a jeho dvoch bratoch je hlavný hrdina predurčený na bohatstvo, ale zároveň aj na tragický koniec. Bratia ho zabijú, lebo mu závidia peniaze a moc. Smrť však neobíde ani ich. Džaudar je rybár magribský čarodejník ho nájde pri rybačke a zavedie do marockého mesta Fezu k pokladu. Podobne ako rozprávkový ´Alá´addín má aj Džaudar na svoje meno skrytý poklad. Tento motív je veľmi starý. Už starí Egypťania verili, že mená majú čarovnú moc rovnako ako talizmany. Najdlhším rozprávaním v 5. zväzku je príbeh dvoch nevlastných bratov, dobrého a statočného Garíba a zlého otcovraha ´Adžíba. V závere tohto diela sa nachádza niekoľko krátkych rozprávaní o zaľúbencoch, o verných beduínkach a o diablovi, ktorý navádza človeka na hriech.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Štvrtý diel sa začína Rozprávaním o ’Alím Šárovi a otrokyni Zumurrude. Je to príbeh mladého schudobneného kupca s krásnou otrokyňou. Obidvaja sa do seba zaľúbia šťastne si žijú. Medzi nich vstupuje ohrdnutý kresťanský kupec, zlý človek, a neskôr aj lupič Džuván. ’Alího otrokyňa sa však hrou osudu stane kráľovnou, pomstí sa svojim nežičlivcom, a po mnohých dobrodružstvách sa obidvaja zaľúbenci šťastne stretnú. O dvoch zaľúbencoch je aj ďalšie rozprávanie o Džubajrovi a krásnej Budúre. Kým slobodné ženy boli nevzdelané, nesmeli tancovať ani spievať a žili uzavreté v háremoch, krásnym otrokyniam dožičili ich páni exkluzívnu výchovu, vzdelanie, naučili ich spievať, tancovať a skladať verše. Všetko len preto, aby boli dobrými spoločníčkami pánov. O takýchto otrokyniach sa dozvedáme v jedinečnom Rozprávaní o bohatom Jemenčanovi a jeho šiestich otrokyniach i v Rozprávaní o otrokyni Tavaddude. Kým v prvom rozprávaní sa zdôrazňuje najmä atraktívny fyzický výzor otrokýň, v druhom rozprávaní dominuje Tavaddudino jedinečné vzdelanie a bystrosť. V dišputácii sa jej podarí preškriepiť všetkých učencov, ktorých pred ňu dal priviesť sám kalif. Pomedzi to je v tomto zväzku viacero rozprávaní o zlodejoch, zločincoch, policajných veliteľoch, pekných otrokyniach, básnikoch, zvedavých vládcoch, nábožných židoch a vzorných manželkách. Nechýbajú ani epizódy o homosexuáloch, zvrátených ženách, hlúpych učiteľoch, falošných manželkách, múdrych dedinských dievčatách, rozprávky o anjelovi smrti a nábožných otrokoch. Dávne indické časy zbierky pripomína slávna Rozprávka o ebenovom koni. Hovorí sa v nej o čarovnom koni, indickom Garudovi, vtákovi boha Višnua. Táto rozprávka sa dostala aj k Maurom do Španielska a odtiaľ do starofrancúzskej literatúry.

V treťom zväzku Tisíc a jednej noci pokračuje múdra Šahrazáda vo svojom nočnom rozprávaní. V jej príbehoch znova ožívajú zmyselnosť aj nevinná láska, úprimnosť aj podvodnícke fígle. Bazárový humor strieda palácová vznešenosť v dômyselných rozprávkach, ktoré po stáročia očarúvajú exotikou pradávnej Arábie a dovoľujú súčasníkovi nahliadnuť do bizarného sveta Orientu. Tretí diel jedného z najvýznamnejších diel arabskej literatúry svojimi ilustráciami doplnil Peter Pollág.

Tentoraz sa dospelí čitatelia môžu tešiť na stošesťdesiatdva nocí, plných bájok o zvieratách, čo rozprávajú ako ľudia a príbehov ľudí, ich nenaplnenej túžby, bolesti i radosti z lásky, z ktorých vanie exotické ovzdušie starej Arábie. Máloktoré dielo arabskej literatúry zožalo takú slávu a ohlas. Témy jednotlivých príbehov, drsný bazárový humor, úprimné city aj podvodnícke fígle, lupiči aj mudrci, zmyselné aj nevinná láska – to všetko sa spája v rozprávaní múdrej manželky kráľa Šahrijáda.

V treťom zväzku Tisíc a jednej noci pokračuje múdra Šahrazáda vo svojom nočnom rozprávaní. V jej príbehoch znova ožívajú zmyselnosť aj nevinná láska, úprimnosť aj podvodnícke fígle. Bazárový humor strieda palácová vznešenosť v dômyselných rozprávkach, ktoré po stáročia očarúvajú exotikou pradávnej Arábie a dovoľujú súčasníkovi nahliadnuť do bizarného sveta Orientu. Tretí diel jedného z najvýznamnejších diel arabskej literatúry svojimi ilustráciami doplnil Peter Pollág.