Jan Pauliny

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Na začiatku 6. dielu súboru rozprávok sa nachádzajú príbehy o klamároch, podvodníkoch, figliaroch a prefíkaných ľuďoch, ktorí sa z okraja spoločnosti dostanú až na dvor kalifa. Taký je aj Ahmad ad-Danaf , ktorý dobre pozná zločinecké podsvetie Káhiry a Bagdadu, a preto si ho kalif vyberie za kapitána svojich stráží. Na novom mieste sa osvedčí, rovnako ako jeho spoločník Hasan Šúmán. Prefíkaná Dalíla sa chce obidvom vyrovnať a vymýšľa šibalstvá a lotroviny. Kalif oceňuje jej „šikovnosť“ a bohato ju odmení. Z Káhiry prichádza do Bagdadu aj ´Alí az-Zajbak, aby sa ako profesionálny zlodej a podvodník zamestnal v kalifových gardách. Príbehy týchto hrdinov sa podávajú „zdola“, z pohľadu nižších spoločenských vrstiev, biednych a zaznávaných ľudí. Pred skazou ich zachraňuje veľkodušný kalif Hárún ar-Rašíd, ktorý ich povýši na expertov na odhaľovanie podvodov. Rozsiahle Rozprávanie o Hasanovi z Basry je veľmi blízke Džánšáhovým príbehom. Aj Hasan sa zaľúbi do víly a ožení sa s ňou. Víla mu však ujde, odletí do krajiny Vák-Vák a on musí podstúpiť dlhú a nebezpečnú cestu. V rozprávaní je veľa motívov a rozprávačských látok z čarodejných a cestopisných rozprávok. Veľmi zaujímavé je vtipné rozprávanie o rybárovi Chalífovi, ktorému pomôže zbaviť sa chudoby zázračná opica. Ilustrátor 6. zväzku: Peter Uchnár Graficky upravila Maja Rojko.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Piaty diel súboru rozprávok sa začína rozprávaním o princovi Džánšáhovi, ktorý sa zaľúbi do víly a unesie ju. Víla však nájde svoje vtáčie šaty a odletí domov do čarodejnej ríše, do ktorej nikdy nevstúpil človek. Džánšáh ju aj napriek varovaniam mocných duchov a kráľov nájde za mýtickou horou Káf v Diamantovom zámku a privedie si ju domov. Sedem ciest Sindibáda Námorníka, ktoré nasledujú, je jedna z najznámejších rozprávok vo svetovej liteatúre a preložili ju takmer do všetkých jazykov. V Rozprávke o Džaudarovi a jeho dvoch bratoch je hlavný hrdina predurčený na bohatstvo, ale zároveň aj na tragický koniec. Bratia ho zabijú, lebo mu závidia peniaze a moc. Smrť však neobíde ani ich. Džaudar je rybár; magribský čarodejník ho nájde pri rybačke a zavedie do marockého mesta Fezu k pokladu. Podobne ako rozprávkový ´Alá´addín má aj Džaudar na svoje meno skrytý poklad. Tento motív je veľmi starý. Už starí Egypťania verili, že mená majú čarovnú moc rovnako ako talizmany. Najdlhším rozprávaním v 5. zväzku je príbeh dvoch nevlastných bratov, dobrého a statočného Garíba a zlého otcovraha ´Adžíba. V závere tohto diela sa nachádza niekoľko krátkych rozprávaní o zaľúbencoch, o verných beduínkach a o diablovi, ktorý navádza človeka na hriech. Ilustrátor 5. zväzku: Dávid Ursiny

Štvrtý diel Tisíc a jednej noci opäť prináša pestrú paletu charakterov. Mnohé príbehy tohto zväzku nám približujú životy slobodných žien a otrokýň. Kým slobodné ženy zostávali nevzdelané a zatvorené v háremoch, krásnym otrokyniam dožičili ich páni vzdelanie, exkluzívnu výchovu, tanec aj spev, aby mohli byť dobrými spoločníčkami. Ilustroval Dušan Kállay.

V treťom zväzku Tisíc a jednej noci pokračuje múdra Šahrazáda vo svojom nočnom rozprávaní. V jej príbehoch znova ožívajú zmyselnosť aj nevinná láska, úprimnosť aj podvodnícke fígle. Bazárový humor strieda palácová vznešenosť v dômyselných rozprávkach, ktoré po stáročia očarúvajú exotikou pradávnej Arábie a dovoľujú súčasníkovi nahliadnuť do bizarného sveta Orientu. Tretí diel jedného z najvýznamnejších diel arabskej literatúry svojimi ilustráciami doplnil Peter Pollág.

Zbierka orientálnych príbehov Tisíc a jedna noc sa dávno stala súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry. Preklad známeho slovenského arabistu Jána Paulinyho, ktorý práci na tomto diele venoval 25 rokov, vychádza v novom vydaní. Druhý zväzok obohacujú ilustrácie Roberta Bruna, ktorý patrí k významným súčasným výtvarným a grafickým umelcom. Už v starých zápisoch Tisíc a jednej noci nachádzame Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi ibn an-Nu’mánovi a jeho synoch. Je to najdlhší príbeh v Tisíc a jednej noci, hrdinská epopeja starých čias, sága niekoľkých generácií hrdinov, moslimských bojovníkov proti kresťanskej Byzancii. V Rozprávaní o kráľovi ’Umarovi sa neopisujú iba súboje hrdinov, bitky s nepriateľmi a iné podobné rekvizity hrdinskej epiky. Popri chlapských zápasoch zažívajú hrdinovia rozprávania ľúbostné dobrodružstvá s bohatierskymi pannami, amazonkami s nezahalenými tvárami. Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi najprv jestvovalo mimo rámca Tisíc a jednej noci. Nevieme, kedy asi vzniklo. Údajne sa v rudimentárnej podobe šírilo v ľudových vrstvách už okolo roku 1000 pravdepodobne v severnej Sýrii alebo v Malej Ázii na arabsko-byzantskej hranici. Rozprávanie o bojoch medzi moslimami a kresťanmi spestrujú vložené príbehy o princovi Tádžalmulúkovi a princeznej Dunjá či erotické Rozprávania o ’Azízovi a ’Azíze, ktoré patria medzi pozoruhodné výtvory egyptskej rozprávačskej prózy a sú ukážkou rafinovaného humoru. Robert Brun – ilustrátor 2. zväzku Tisíc a jednej noci študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky a ilustrácie u profesorov Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Veľa rokov sa venoval pedagogickej činnosti. Ilustrácie Roberta Bruna získali medaily na medzinárodných podujatiach BIB v Bratislave a IBA v Lipsku. K domácim oceneniam patrí deväť uznaní v súťaži Najkrajšia kniha roka, Cena Ľudovíta Fullu a ďalšie. Rovnako významné uznanie získal za svoju grafickú tvorbu. Svedčia o tom ceny na pravidelných prehliadkach grafiky v Banskej Bystrici i ceny zo zahraničia. Pravidelne vystavuje, jeho diela sa nachádzajú v zbierkach galérií a u mnohých súkromných zberateľov doma i vo svete.

Zbierka orientálnych príbehov Tisíc a jedna noc sa dávno stala súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry. Preklad známeho slovenského arabistu Jána Paulinyho, ktorý práci na tomto diele venoval 25 rokov, vychádza v novom vydaní. Druhý zväzok obohacujú ilustrácie Roberta Bruna, ktorý patrí k významným súčasným výtvarným a grafickým umelcom. Už v starých zápisoch Tisíc a jednej noci nachádzame Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi ibn an-Nu’mánovi a jeho synoch. Je to najdlhší príbeh v Tisíc a jednej noci, hrdinská epopeja starých čias, sága niekoľkých generácií hrdinov, moslimských bojovníkov proti kresťanskej Byzancii. V Rozprávaní o kráľovi ’Umarovi sa neopisujú iba súboje hrdinov, bitky s nepriateľmi a iné podobné rekvizity hrdinskej epiky. Popri chlapských zápasoch zažívajú hrdinovia rozprávania ľúbostné dobrodružstvá s bohatierskymi pannami, amazonkami s nezahalenými tvárami. Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi najprv jestvovalo mimo rámca Tisíc a jednej noci. Nevieme, kedy asi vzniklo. Údajne sa v rudimentárnej podobe šírilo v ľudových vrstvách už okolo roku 1000 pravdepodobne v severnej Sýrii alebo v Malej Ázii na arabsko-byzantskej hranici. Rozprávanie o bojoch medzi moslimami a kresťanmi spestrujú vložené príbehy o princovi Tádžalmulúkovi a princeznej Dunjá či erotické Rozprávania o ’Azízovi a ’Azíze, ktoré patria medzi pozoruhodné výtvory egyptskej rozprávačskej prózy a sú ukážkou rafinovaného humoru. Robert Brun – ilustrátor 2. zväzku Tisíc a jednej noci študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky a ilustrácie u profesorov Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Veľa rokov sa venoval pedagogickej činnosti. Ilustrácie Roberta Bruna získali medaily na medzinárodných podujatiach BIB v Bratislave a IBA v Lipsku. K domácim oceneniam patrí deväť uznaní v súťaži Najkrajšia kniha roka, Cena Ľudovíta Fullu a ďalšie. Rovnako významné uznanie získal za svoju grafickú tvorbu. Svedčia o tom ceny na pravidelných prehliadkach grafiky v Banskej Bystrici i ceny zo zahraničia. Pravidelne vystavuje, jeho diela sa nachádzajú v zbierkach galérií a u mnohých súkromných zberateľov doma i vo svete.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov, ovplyvnila aj európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a Ján Pauliny do slovenčiny). Ak by sme chceli navštíviť miesta, kde jedny z najznámejších a najčítanejších rozprávok kedysi vznikli, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu. Najprv do Indie, lebo odtiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi, ktorá tvorí rámcové rozprávanie celej zbierky. Je vretenom, okolo ktorého sa spriadali nitky mnohých a mnohých rozprávaní, šnúrou, na ktorú sa navíjali perly, ako povedal jeden básnik. Kráľovná Šahrazád si vykupuje život zaujímavými príbehmi a jej rozprávanie trvá presne tisíc a jednu noc. Napína kráľovu pozornosť a ten, zvedavý, ako sa príbehy skončia, nechá kráľovnú nažive. Aj v Rozprávke o kupcovi a džinovi vykupujú traja starci svojimi príbehmi život nešťastného kupca, ktorý neuveriteľným, až rozprávkovým spôsobom zabil džinovho syna kôstkou z datle. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši. Zachránia sa rozprávaním príbehov. Nadôvažok aj v Rozprávaní o krajčírovi, hrbáčovi, židovi, správcovi a kresťanovi musia všetci hrdinovia vyložiť, čo zaujímavé sa im prihodilo, lebo inak by ich čínsky kráľ dal obesiť. Príbehy podávajú anonymní rozprávači tak bezprostredne a vierohodne, že čitateľa uchváti dej v imaginárnom svete, kam nedočiahne ľudská banalita ani gravitácia. Všetky spája jednotiaca myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“ Vzácne texty 1. zväzku rozprávok tisíc a jednej noci dopĺňajú sugestívne ilustrácie Karola Ondreičku.

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov, ovplyvnila aj európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a Ján Pauliny do slovenčiny). Ak by sme chceli navštíviť miesta, kde jedny z najznámejších a najčítanejších rozprávok kedysi vznikli, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu. Najprv do Indie, lebo odtiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi, ktorá tvorí rámcové rozprávanie celej zbierky. Je vretenom, okolo ktorého sa spriadali nitky mnohých a mnohých rozprávaní, šnúrou, na ktorú sa navíjali perly, ako povedal jeden básnik. Kráľovná Šahrazád si vykupuje život zaujímavými príbehmi a jej rozprávanie trvá presne tisíc a jednu noc. Napína kráľovu pozornosť a ten, zvedavý, ako sa príbehy skončia, nechá kráľovnú nažive. Aj v Rozprávke o kupcovi a džinovi vykupujú traja starci svojimi príbehmi život nešťastného kupca, ktorý neuveriteľným, až rozprávkovým spôsobom zabil džinovho syna kôstkou z datle. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši. Zachránia sa rozprávaním príbehov. Nadôvažok aj v Rozprávaní o krajčírovi, hrbáčovi, židovi, správcovi a kresťanovi musia všetci hrdinovia vyložiť, čo zaujímavé sa im prihodilo, lebo inak by ich čínsky kráľ dal obesiť. Príbehy podávajú anonymní rozprávači tak bezprostredne a vierohodne, že čitateľa uchváti dej v imaginárnom svete, kam nedočiahne ľudská banalita ani gravitácia. Všetky spája jednotiaca myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“ Vzácne texty 1. zväzku rozprávok tisíc a jednej noci dopĺňajú sugestívne ilustrácie Karola Ondreičku.

Doplnok k sérii Tisíc a jedna noc, ktorá vyšla v kompletnom 7-zväzkovom vydaní po prvý raz na Slovensku. Ôsmy diel obsahuje orientálne rozprávky, ktoré sa v predošlých zväzkoch nenachádzali, napríklad Rozprávky o ´Alá´addínovi a čarovnej lampe, či Rozprávka o ´Alím Babovi a štyridsiatich zbojníkoch. Na zbierke Tisíc a jedna noc pracoval najznámejší slovenský arabista Ján Pauliny 25 rokov. Na väzbe kníh je špeciálny hodváb s orientálnym motívom. Všetky knihy majú zlatú razenú oriezku. Jednotlivé zväzky ilustrovali najuznávanejší slovenskí výtvarníci. Ôsmy diel ilustroval Igor Piačka.