Mária Pelíšek

Deň, keď som sa zbalila do neba, je pravdivým príbehom dievčaťa, ktoré si jeden slnečný deň muselo vybrať medzi životom a smrťou, ktoré si muselo vybrať, či prijať, alebo neprijať chemoterapiu. Vie, čo sa od nej očakáva, ale vydá sa hľadať život, ktorý vždy chcela, nie ten, ktorý by mala žiť. Aby sa zachránila, musí pochopiť niečo, čo môže pochopiť iba srdce a nie rozum a preto sa vydá do sveta Bláznov, kde sa musí naučiť ako sa lieči za pomoci dvoch najsilnejších citov, lásky a odpúšťania. Deň, keď som sa zbalila do neba je pravdivým príbehom dievčaťa, ktoré si jeden slnečný deň muselo vybrať medzi životom a smrťou, a tak si vybrala smrť, pretože pochopila, že iba ona ju naučí ako žiť. „Mária musíš odpustiť.“ Odpustiť? Ja som nikomu nič neurobila. Povedala som jej, prečo som nešťastná, oni sú na vine! „Budeme odpúšťať,“ zopakuje ona a nechá moje ego aby hralo svoju hru ublíženého jedinca. Prekvapuje ma jednoduchosť jej slov, a uvedomujem si okamžite, že sa nebudeme hrať na to, kto mi ako ublížil, ale na to, koľkým z nich dokážem alebo nedokážem odpustiť. „Choď a ľahni si, budeme odpúšťať.“ Nechápala som vtedy, čo mi hovorí, a zľakla sa okamžite, či to postačí, to jej odpúšťanie; nemôže to byť predsa také jednoduché.